Jičín

Jičín — mesto v Česku v Královohradeckom kraji v Jičínskej pahorkatine na rieke Cidlina, administratívne stredisko okresu Jičín; 16-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, gumárenský, textilný, nábytkársky, potravinársky. Dopravná križovatka. Turistické stredisko, východisko do Českého raja.

Mesto vzniklo v blízkosti pôvodnej osady (Starý Jičín alebo Staré Místo) pravdepodobne spolu s hradom Veliše, postupne sa rozvíjalo ako jeho podhradie. Prvýkrát písomne doložené 1293 alebo 1297, 1304 uvádzané už ako kráľovské mesto. V 16. stor. ho postihlo niekoľko veľkých požiarov, pri ktorých takmer celé vyhorelo. R. 1621, resp. 1623 ho získal Albrecht z Valdštejna, ktorý ho dal 1623 – 34 prestavať a stalo sa hlavným mestom novozriadeného Frýdlantského kniežatstva, resp. od 1627 vojvodstva. R. 1643 a 1648 ho vyplienili švédske vojská, 1681 ho postihol požiar, pri ktorom jeho veľká časť zhorela. Pri Jičíne sa 29. júna 1866 odohrala jedna z prvých bitiek prusko-rakúskej vojny, ktorá sa skončila porážkou rakúskych vojsk. Po vojne nastal novodobý rozvoj mesta, ktorý vyvrcholil v 20. a 30. rokoch 20. stor.

Stavebné pamiatky: ranobarokový zámok (postavený na mieste neskorogotického mestského paláca zo začiatku 16. stor., renesančne prestavaný 1587 a 1607 – 08, úplne ranobarokovo prestavaný a rozšírený 1625 – 33, zbarokizovaný 1755, dnes v jeho časti sídlia Regionálne múzeum a galéria Jičín – múzeum hry), gotický Kostol sv. Ignáca z Loyoly (pôvodne farský založený v polovici 14. stor., prestavaný 1390 – 1457, renesančne prestavaný v 2. polovici 16. stor., zbarokizovaný v 17. stor.), Kostol sv. Jakuba väčšieho (pôvodne plánovaný ako manieristická centrála z 1627, klasicistické priečelie z 1865 – 73), barokový Kostol Panny Márie de Sale (1629 – 63, veža z 18. stor.), bývalý barokový jezuitský kláštor s kolégiom (1627 – 59, 1773 premenené na kasárne), s gymnáziom (1627 – 28, upravené 1713) a s jezuitským seminárom (1686 – 92, upravený začiatkom 18. stor.) i s bývalou lekárňou s nemocnicou (okolo 1717); Valdická brána (pôvodne súčasť mestského opevnenia, 1568 – 78, upravená v 17. stor.), čiastočne zachované mestské hradby (1. polovica 16. stor., prestavované v 1. polovici 17. stor.); na hlavnom Valdštejnovom námestí v centre starého mesta viaceré meštianske, zväčša neskororenesančné a ranobarokové domy a mestské paláce (napr. bývalý renesančný pivovar z polovice 16. stor., prestavaný 1628 na barokový palác upravený v 18. – 19. stor.; Stará radnica z 2. polovice 16. stor., prestavaná v 1. polovici 17. stor.; empírová Korunovačná fontána, 1836); neskorobaroková synagóga (koniec 18. stor., klasicisticky upravená po 1840, reštaurovaná 2001 – 08), židovský cintorín (založený 1651); v blízkosti mesta ranobarokový komplex letohrádku Valdštejnská lodžia (1630 – 34, upravená 1768) s čestným dvorom a parkom nazývaným Libosad spojená s mestom lipovou alejou založenou 1632; juž. od mesta Mariánska záhrada (baroková krajinná kompozícia z prelomu 17. a 18. stor. s viacerými menšími barokovými sakrálnymi stavbami, napr. kaplnka Loreta pri obci Podhradie z 1694).