jazda

Text hesla

jazda

1. pohyb, prekonávanie vzdialenosti pomocou zvieraťa alebo dopravného prostriedku, ktorý sa pohybuje po zemi, napr. jazda na bicykli; jazda na lyžiach → lyžovanie; jazda na koni, jazdenie — cielený pohyb jazdca sediaceho na koni, pričom jazdec nesedí na koni pasívne, ale prostredníctvom základných (holeňou, rukou, sedom) a vedľajších pomôcok (hlasom, bičíkom, ostrohami) vytvára signál, na ktorý kôň reaguje určitým správaním, t. j. ovláda jeho pohyb, chod (→ krok, → klus, → cval). Keďže jazdec a kôň tvoria spoločnú hmotnú sústavu so spoločným ťažiskom, ktorej pohyb zabezpečuje kôň, základom každého správneho jazdenia je také držanie tela jazdca, ktoré pri určitom pohybe zaručí optimálnu rovnováhu koňa; jazdec ju podľa potreby mení polohou svojho trupu, spôsobom sedu alebo pohybom rúk. Napr. pri nájazde na prekážku musí kôň (aby pri odskoku mohol zdvihnúť celý predok) presunúť ťažisko dozadu, nad prekážkou sa natiahne, posunie krk a hlavu čo najďalej dopredu a dolu a po doskoku ich znova nadvihne, aby mohol preniesť aj zadné končatiny a udržal si rovnováhu. Tento pohyb musí jazdec sledovať svojím trupom, sedom i rukami. Sed jazdca sa musí čo najviac prispôsobiť pohybu koňa a umožniť koňovi udržiavať rovnováhu. Dostihový jazdec v úsilí odľahčiť zadok koňa si skráti strmene a sedí naklonený nad krkom koňa. Pri krajinnej jazde má jazdec dlhšie strmene, sedí vzpriamenejšie a rovnováhu udržiava tak, že sa posúva mierne dozadu. Pri skokoch sedí ešte vzpriamenejšie, lebo pri prekonávaní prekážok kôň cvála oveľa pomalšie a ťažisko má bližšie k zadným končatinám. Drezúrny jazdec musí ťažisko posunúť viac dozadu, preto sedí hlboko v sedle, má dlhšie strmene a trup mierne nachýlený dozadu. Výcvik koňa na jazdenie zahŕňa nesenie jazdca, nácvik poslušnosti (reagovanie na jazdcove pomôcky) a zlepšovanie atletických vlastností koňa. Kone na sedlové disciplíny možno cvičiť v anglickom alebo vo westernovom štýle. Pri anglickom štýle jazdenia sa používa anglický typ sedla a vyžaduje sa stále priľnutie (kontakt) papule koňa s rukami jazdca prostredníctvom uzdy, pričom hlavným cieľom je tzv. zhromaždenie (skrátenie) koňa (t. j. prenesenie ťažiska k zadným končatinám koňa; kôň musí znížiť zadok a zadné končatiny podsadiť pod trup). Pri westernovom štýle sa používa westernové sedlo a nevyžaduje sa stále priľnutie papule koňa a rúk jazdca ani zhromaždenie, pretože to bol pôvodne pracovný štýl jazdenia v teréne, kde by vysoký stupeň zhromaždenia prekážal. Pri jazde na koni musí mať kôň primeraný jazdecký výstroj, jazdci zvyčajne nosia jazdecký úbor. Jazda na koni je základom všetkých sedlových disciplín športového jazdectva, súčasťou moderného päťboja, rôznych druhov parforsnej poľovačky, ako aj vojenského jazdectva. Jazda môže mať aj rekreačný charakter, využíva sa aj v rámci hipoterapie ap.; jazda na koči ťahanom koňom (koňmi) sa nazýva záprahové jazdenie (záprah);

2. ban. jazda mužstva — fáranie baníkov do hlbinnej bane zvislou dopravou v klietke alebo koľajovou dopravou vo vozňoch;

3. film. jazda kamery → pohyb kamery;

4. voj. útvar pozostávajúci z jazdcov na koni → vojenské jazdectvo.

Text hesla

jazda

1. pohyb, prekonávanie vzdialenosti pomocou zvieraťa alebo dopravného prostriedku, ktorý sa pohybuje po zemi, napr. jazda na bicykli; jazda na lyžiach → lyžovanie; jazda na koni, jazdenie — cielený pohyb jazdca sediaceho na koni, pričom jazdec nesedí na koni pasívne, ale prostredníctvom základných (holeňou, rukou, sedom) a vedľajších pomôcok (hlasom, bičíkom, ostrohami) vytvára signál, na ktorý kôň reaguje určitým správaním, t. j. ovláda jeho pohyb, chod (→ krok, → klus, → cval). Keďže jazdec a kôň tvoria spoločnú hmotnú sústavu so spoločným ťažiskom, ktorej pohyb zabezpečuje kôň, základom každého správneho jazdenia je také držanie tela jazdca, ktoré pri určitom pohybe zaručí optimálnu rovnováhu koňa; jazdec ju podľa potreby mení polohou svojho trupu, spôsobom sedu alebo pohybom rúk. Napr. pri nájazde na prekážku musí kôň (aby pri odskoku mohol zdvihnúť celý predok) presunúť ťažisko dozadu, nad prekážkou sa natiahne, posunie krk a hlavu čo najďalej dopredu a dolu a po doskoku ich znova nadvihne, aby mohol preniesť aj zadné končatiny a udržal si rovnováhu. Tento pohyb musí jazdec sledovať svojím trupom, sedom i rukami. Sed jazdca sa musí čo najviac prispôsobiť pohybu koňa a umožniť koňovi udržiavať rovnováhu. Dostihový jazdec v úsilí odľahčiť zadok koňa si skráti strmene a sedí naklonený nad krkom koňa. Pri krajinnej jazde má jazdec dlhšie strmene, sedí vzpriamenejšie a rovnováhu udržiava tak, že sa posúva mierne dozadu. Pri skokoch sedí ešte vzpriamenejšie, lebo pri prekonávaní prekážok kôň cvála oveľa pomalšie a ťažisko má bližšie k zadným končatinám. Drezúrny jazdec musí ťažisko posunúť viac dozadu, preto sedí hlboko v sedle, má dlhšie strmene a trup mierne nachýlený dozadu. Výcvik koňa na jazdenie zahŕňa nesenie jazdca, nácvik poslušnosti (reagovanie na jazdcove pomôcky) a zlepšovanie atletických vlastností koňa. Kone na sedlové disciplíny možno cvičiť v anglickom alebo vo westernovom štýle. Pri anglickom štýle jazdenia sa používa anglický typ sedla a vyžaduje sa stále priľnutie (kontakt) papule koňa s rukami jazdca prostredníctvom uzdy, pričom hlavným cieľom je tzv. zhromaždenie (skrátenie) koňa (t. j. prenesenie ťažiska k zadným končatinám koňa; kôň musí znížiť zadok a zadné končatiny podsadiť pod trup). Pri westernovom štýle sa používa westernové sedlo a nevyžaduje sa stále priľnutie papule koňa a rúk jazdca ani zhromaždenie, pretože to bol pôvodne pracovný štýl jazdenia v teréne, kde by vysoký stupeň zhromaždenia prekážal. Pri jazde na koni musí mať kôň primeraný jazdecký výstroj, jazdci zvyčajne nosia jazdecký úbor. Jazda na koni je základom všetkých sedlových disciplín športového jazdectva, súčasťou moderného päťboja, rôznych druhov parforsnej poľovačky, ako aj vojenského jazdectva. Jazda môže mať aj rekreačný charakter, využíva sa aj v rámci hipoterapie ap.; jazda na koči ťahanom koňom (koňmi) sa nazýva záprahové jazdenie (záprah);

2. ban. jazda mužstva — fáranie baníkov do hlbinnej bane zvislou dopravou v klietke alebo koľajovou dopravou vo vozňoch;

3. film. jazda kamery → pohyb kamery;

4. voj. útvar pozostávajúci z jazdcov na koni → vojenské jazdectvo.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jazda [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jazda