Jarre, Maurice

Jarre [žár], Maurice, 13. 9. 1924 Lyon – 29. 3. 2009 Los Angeles, Kalifornia — francúzsky hudobný skladateľ, otec J.-M. Jarra. Na parížskom konzervatóriu študoval kompozíciu (o. i. u A. Honeggera), harmóniu a hru na bicích hudobných nástrojoch. R. 1951 – 63 hudobný riaditeľ Théâtre national populaire v Paríži. Podieľal sa na tvorbe priekopníckych divadelných inscenácií J.-L. Barraulta, autor scénickej hudby napr. k hre Henriho Pichetta (*1924, †2000) Nucléa (1952). K filmu ho priviedol režisér G. Franju, ku ktorého krátkym filmom komponoval hudobný sprievod (prvý k dokumentárnemu filmu Parížska Invalidovňa, Hôtel des Invalides, 1951). Medzinárodnú popularitu získal skomponovaním filmovej hudby k Franjuovmu debutu v oblasti hraného filmu Hlavou proti múrom (La tête contre les murs, 1958) v hlavných úlohách s Ch. Aznavourom a A. Aiméeovou. Zaujal vynachádzavou farebnosťou orchestrálneho zvuku, experimentoval napr. s Martenotovými vlnami a inými elektroakustickými hudobnými nástrojmi. Spolupracoval aj na dokumentárnych krátkometrážnych filmoch A. Resnaisa. Prenikavý úspech dosiahol v 60. rokoch 20. stor., keď získal troch Oscarov za hudbu k filmom anglického režiséra D. Leana Lawrence z Arábie (Lawrence of Arabia, 1962), Doktor Živago (Doctor Zhivago, 1965) a Cesta do Indie (A Passage to India, 1984). Za hudbu k filmom Nedele vo Ville-d’Avray (Les dimanches de Ville-d’Avray, 1962), Mohamed, posol Boží (Mohammad, Messenger of God/The Message, 1976), Svedok (Witness, 1985), Gorily v hmle (Gorillas in the Mist, 1988) a Duch (Ghost, 1990) bol nominovaný na Oscara. V tvorbe uplatňoval rôzne bicie, ako aj pôvodné etnické nástroje. Skomponoval hudbu k viac ako 150 dlhometrážnym a televíznym filmom nakrúteným v USA a v západoeurópskych štátoch, napr. Varšavské geto (Le temps du ghetto, 1961), Noc generálov (The Night of the Generals, 1967), Barbarella (1968), Súmrak bohov (La caduta degli dei, 1969), Apartmán v hoteli Plaza (Plaza Suite, 1971), Život a doba sudcu Roya Beana (The Life and Time of Judge Roy Bean, 1972), Posledný magnát (The Last Tycoon 1976), Rok nebezpečného života (The Year of Living Dangerously, 1982), Osudová príťažlivosť (Fatal Attraction, 1987), Spoločnosť mŕtvych básnikov (Dead Poets Society, 1989), Jakubov rebrík (Jacob’s Ladder, 1990), Mr. Jones (1993), Prechádzka v oblakoch (A Walk in the Clouds, 1995), Snívala som o Afrike (I Dreamed of Africa, 2000), Povstanie (Uprising, 2001). Autor symfonických diel Mouvements en relief (1953) a Passacaille à la mémoire d’Arthur Honegger (1956), ako aj opery-baletu Armida (1954). Nositeľ viacerých ocenení, o. i. Radu Čestnej légie, Grammy (1965, 1967), Zlatého glóbusu (1965, 1988, 1995), Európskej filmovej ceny (2005) a Zlatého medveďa za celoživotné dielo (Medzinárodný filmový festival v Berlíne, 2009).