januárové povstanie 1863 - 64

Text hesla

januárové povstanie 1863 – 64 — protiruské povstanie v Poľsku v tzv. ruskom zábore (→ Kongresovka) za obnovenie poľskej štátnosti. Vnútorná slabosť Ruského impéria potvrdená porážkou v krymskej vojne (1853 – 56) posmelila mladú poľskú generáciu k vlasteneckým manifestáciám, ktoré však režim razantne potláčal. V októbri 1861 bol na niekoľko mesiacov vyhlásený výnimočný stav, čo viedlo k vzniku rozsiahleho sprisahaneckého hnutia. Vo Varšave bol vytvorený Ústredný národný výbor, ktorý pripravoval povstanie a po jeho vypuknutí 22. 1. 1863 vydal manifest, ktorým sa vyhlásil za Dočasnú národnú vládu. Ruský miestodržiteľ, veľkoknieža Konštantín, odpovedal znovuzavedením výnimočného stavu. Povstalcom sa darilo šíriť revoltu aj mimo Poľska – do Bieloruska, Litvy a na Ukrajinu. Poľskej záležitosti bola priaznivo naklonená väčšina európskych štátov, veľmoci však nehodlali rozpútať vojnu a diplomatický plán z júna 1863 na zavedenie zásadných politických a národných slobôd Rusko odmietlo. Z vojenského hľadiska bolo povstanie pripravené nedostatočne, nikdy sa nepodarilo sformovať početnejšiu armádu a od porážky pri Opatowe (21. 2. 1864) postupne nadobudlo charakter partizánskej vojny. Cárskym oddielom sa podarilo zajať niekoľkých vodcov povstania, ktorí boli 5. 8. 1864 popravení vo Varšave, a potlačiť nepokoje (napr. hromadnými deportáciami na Sibír). R. 1867 cársky režim zrušil zvyšky poľskej autonómie a Poľské kráľovstvo bolo začlenené priamo do Ruského impéria (začiatok intenzívnej rusifikácie).

Text hesla

januárové povstanie 1863 – 64 — protiruské povstanie v Poľsku v tzv. ruskom zábore (→ Kongresovka) za obnovenie poľskej štátnosti. Vnútorná slabosť Ruského impéria potvrdená porážkou v krymskej vojne (1853 – 56) posmelila mladú poľskú generáciu k vlasteneckým manifestáciám, ktoré však režim razantne potláčal. V októbri 1861 bol na niekoľko mesiacov vyhlásený výnimočný stav, čo viedlo k vzniku rozsiahleho sprisahaneckého hnutia. Vo Varšave bol vytvorený Ústredný národný výbor, ktorý pripravoval povstanie a po jeho vypuknutí 22. 1. 1863 vydal manifest, ktorým sa vyhlásil za Dočasnú národnú vládu. Ruský miestodržiteľ, veľkoknieža Konštantín, odpovedal znovuzavedením výnimočného stavu. Povstalcom sa darilo šíriť revoltu aj mimo Poľska – do Bieloruska, Litvy a na Ukrajinu. Poľskej záležitosti bola priaznivo naklonená väčšina európskych štátov, veľmoci však nehodlali rozpútať vojnu a diplomatický plán z júna 1863 na zavedenie zásadných politických a národných slobôd Rusko odmietlo. Z vojenského hľadiska bolo povstanie pripravené nedostatočne, nikdy sa nepodarilo sformovať početnejšiu armádu a od porážky pri Opatowe (21. 2. 1864) postupne nadobudlo charakter partizánskej vojny. Cárskym oddielom sa podarilo zajať niekoľkých vodcov povstania, ktorí boli 5. 8. 1864 popravení vo Varšave, a potlačiť nepokoje (napr. hromadnými deportáciami na Sibír). R. 1867 cársky režim zrušil zvyšky poľskej autonómie a Poľské kráľovstvo bolo začlenené priamo do Ruského impéria (začiatok intenzívnej rusifikácie).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Januárové povstanie 1863 - 64 [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/januarove-povstanie-1863-64