Kongresovka

Kongresovka, Poľské kráľovstvo, poľ. Królestwo Polskie, aj Królestwo Kongresowe — historický štátny útvar na území Poľska jestvujúci 1815 – 64 (formálne do 1916). Bol vytvorený na základe rozhodnutia Viedenského kongresu (1814 – 15; odtiaľ názov Kongresovka; kongres v Európe po napoleonských vojnách nastolil nové územné rozdelenie v prospech štátov protinapoleonskej koalície – Ruska, Spojeného kráľovstva, Pruska, Švédska, Rakúska) spojením veľkej časti Varšavského kniežatstva do personálnej únie s Ruskom a vyhlásený 20. 6. 1815 vo Varšave cárom Alexandrom I. Pavlovičom, ktorý sa stal poľským kráľom. Kongresovka mala spočiatku značnú autonómiu zakotvenú v ústave (prijatá 27. 11. 1815), ktorá jej zaručovala vlastnú vládu, štátnu správu, armádu, úradný jazyk, súdnictvo i školstvo, ako aj viaceré občianske slobody. Po nástupe cára Mikuláša I. Pavloviča (1825) však začala byť výrazne obmedzovaná, čo vyvolalo nespokojnosť a oživilo myšlienky na obnovu samostatného štátu. Nepokoje napokon vyústili do novembrového povstania 1830 – 31. Po jeho porážke vydal Mikuláš Organický štatút (26. 2. 1832), ktorý nahradil ústavu z 1815 a bola ním fakticky zrušená personálna únia. Autonómia a štátna suverenita Kongresovky boli výrazne obmedzené, čoho dôsledkom bolo jej tesnejšie pripútanie k Ruskej ríši (štatút o. i. predpokladal likvidáciu Sejmu a samostatnej poľskej armády). Politický i kultúrny život v Poľsku sa dostal pod kontrolu cárskych úradníkov, boli zrušené vzdelávacie (Varšavská univerzita) i kultúrne inštitúcie. Nepriaznivá situácia však podnietila rozvoj poľského národného hnutia, ktoré mobilizovalo väčšiu časť poľskej spoločnosti a šírilo sa vo všetkých spoločenských vrstvách. Pre toto obdobie bola charakteristická vlna formovania rôznych tajných spoločností a organizácií i študentských spolkov. Mimoriadne aktívnu činnosť vyvíjali najmä poľská emigrácia a významné osobnosti, ktoré sa angažovali v prospech poľskej veci na medzinárodnej scéne (→ Hôtel Lambert). Po neúspešnom pokuse o nové povstanie (v marci 1833) bol v apríli 1833 v Kongresovke vyhlásený výnimočný stav, ktorý trval 25 rokov. Silnejúce národné hnutie a konflikty s cárskou vládou vyústili do januárového povstania 1863 – 64. Po jeho porážke boli zlikvidované aj zvyšky poľskej autonómie, boli potláčané akékoľvek znaky poľskej svojbytnosti (kultúra, jazyk, katolícka cirkev) a nastala tvrdá rusifikácia. Poľské kráľovstvo bolo priamo včlenené do ruského impéria a stalo sa jeho integrálnou súčasťou ako Povisliansky kraj (vojvodstvá boli zrušené a nahradené guberniami).