Ismá’íl I.

Ismá’íl I., aj Ismá’íl Ardabílí, 17. 7. 1487 Ardabíl – 23. 5. 1524 Tebríz, dnes Tabríz — perzský šach, zakladateľ dynastie Safíjovcov, básnik, vnuk Uzuna Hasana, vodcu turkického kmeňového zväzu Ak Kojunlu (aj Aq Qoyunlu, Biela ovca).

Pôvodne bol šejkom súfijského dervišského bratstva, ktoré založil šejk Safí (Safíuddín Ardabílí, *1252, †1334). V rokoch 1499 – 1508 sa zmocnil bývalých dŕžav svojho starého otca. V roku 1501 sa usídlil s celým dvorom v Tabríze a vyhlásil sa za šacha Azerbajdžanu a v roku 1502 za šacha Iránu (prijal titul šáhinšáh-i). Do roku 1510 obsadil územie dnešného Iránu a časť Iraku. Počas jeho panovania sa Perzia (Irán) stala opäť národným štátom. Za štátne náboženstvo vyhlásil odnož šíitského islamu isná’ašaríja, politicky vymedzil hranice Iránu voči susednej sunnitskej Osmanskej ríši, ktorá ho neustále mocensky ohrozovala. V roku 1514 v bitke pri Čaldiráne (na náhornej plošine v dnešnom severozápadnom Iráne v provincii Západný Azerbajdžan) podľahlo jeho vojsko dobre vyzbrojenej armáde osmanského sultána Selima I., následne sa zameral na posilnenie diplomacie s európskymi krajinami, jeho pokus o utvorenie protiosmanskej aliancie s Ľudovítom II. Jagelovským však bol neúspešný.

Je autorom didaktickej poézie (pod pseudonymom – perzsky Chatá’í, tur. Hataî) vyznačujúcej sa lyrizmom vyplývajúcim z úprimnej oddanosti viere, ktorá mala blízko k mystickej poézii dervišov, napr. poém vo dvojveršiach Kniha rád (Nasíhatnáme, 1505 – 06) a Desať kníh (Dahnáme, 1505 – 06). Písal prevažne azerbajdžanským jazykom a kizilbašskou turečtinou (po perzsky málo), čo vyvolalo pozitívny ohlas vo východnej časti Osmanskej ríše. Celá jeho tvorba vyšla posmrtne v básnickej zbierke Díván (Díván, 1541). Jeho verše boli po stáročia citované stúpencami mystického rádu bektašíja v Anatólii. Jeho život a činy opísali Abdulláh Džámí Hátifí (†1521) v nedokončenom veršovanom diele Kniha Ismá’ílova (Ismá’íl náme, 16. stor.) a Muhammad Kásim Džunábádí Kásimí (†1581) v Kráľovskej knihe Ismá’ílovej (Šáhnáme-je Ismá’íl).

Jeho mauzóleum v Ardabíle (po 1524) je súčasťou komplexu svätyne šejka Safího (vybudovaný v 14. – 18. stor.; 2000 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO).