Ismá’íl I.

Text hesla

Ismá’íl I., aj Ismá’íl Ardabílí, 17. 7. 1484 Ardabíl – 23. 5. 1524 Tebríz, dnes Tabríz — perzský šáh, zakladateľ dynastie Safíjovcov, básnik, vnuk Uzuna Hasana, vodcu turkického kmeňového zväzu Ak Kojunlu (aj Aq Qoyunlu, Biela ovca). Pôvodne šejk súfijského dervišského bratstva založeného šejkom Safím (Safíuddín Ardabílí, *1252, †1334). R. 1499 – 1508 sa zmocnil bývalých dŕžav svojho starého otca, 1501 sa usídlil s celým dvorom v Tabríze a vyhlásil za šáha Azerbajdžanu, 1502 za šáha Iránu (prijal titul šáhinšáh-i). Do 1510 obsadil územie dnešného Iránu a časť Iraku. Počas jeho panovania sa Perzia (Irán) stala opäť národným štátom. Za štátne náboženstvo vyhlásil odnož šíitského islamu isná’ašaríja, politicky vymedzil hranice Iránu voči susednej sunnitskej Osmanskej ríši, ktorá ho neustále mocensky ohrozovala. R. 1514 v bitke pri Čaldiráne (na náhornej plošine v dnešnom sv. Iráne v provincii Západný Azerbajdžan) podľahol dobre vyzbrojenej armáde osmanského sultána Selima I. Po svojej porážke sa sústredil na posilnenie diplomacie s európskymi krajinami; jeho pokus o utvorenie protiosmanskej aliancie s Ľudovítom II. Jagelovským bol neúspešný. Autor didaktickej poézie (pod pseudonymom – perzsky Chatá’í, tur. Hataî) vyznačujúcej sa lyrizmom vyplývajúcim z úprimnej oddanosti viere, ktorá mala blízko k mystickej poézii dervišov, napr. poém vo dvojveršiach Kniha rád (Nasíhatnáme, 1505 – 06) a Desať kníh (Dahnáme, 1505 – 06). Písal prevažne azerbajdžanským jazykom a kizilbašskou turečtinou (po perzsky málo), čo vyvolalo pozitívny ohlas vo východnej časti Osmanskej ríše. Celá jeho tvorba vyšla posmrtne v básnickej zbierke Díván (Díván, 1541). Jeho verše boli po stáročia citované stúpencami mystického rádu bektašíja v Anatólii. Jeho život a činy opísali Abdulláh Džámí Hátifí (†1521) v nedokončenom veršovanom diele Kniha Ismá’ílova (Ismá’íl náme, 16. stor.) a Muhammad Kásim Džunábádí Kásimí (†1581) v Kráľovskej knihe Ismá’ílovej (Šáhnáme-je Ismá’íl). Jeho mauzóleum v Ardabíle (po 1524) je súčasťou komplexu svätyne šejka Safího (vybudovaný v 14. – 18. stor.; 2000 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO).

Text hesla

Ismá’íl I., aj Ismá’íl Ardabílí, 17. 7. 1484 Ardabíl – 23. 5. 1524 Tebríz, dnes Tabríz — perzský šáh, zakladateľ dynastie Safíjovcov, básnik, vnuk Uzuna Hasana, vodcu turkického kmeňového zväzu Ak Kojunlu (aj Aq Qoyunlu, Biela ovca). Pôvodne šejk súfijského dervišského bratstva založeného šejkom Safím (Safíuddín Ardabílí, *1252, †1334). R. 1499 – 1508 sa zmocnil bývalých dŕžav svojho starého otca, 1501 sa usídlil s celým dvorom v Tabríze a vyhlásil za šáha Azerbajdžanu, 1502 za šáha Iránu (prijal titul šáhinšáh-i). Do 1510 obsadil územie dnešného Iránu a časť Iraku. Počas jeho panovania sa Perzia (Irán) stala opäť národným štátom. Za štátne náboženstvo vyhlásil odnož šíitského islamu isná’ašaríja, politicky vymedzil hranice Iránu voči susednej sunnitskej Osmanskej ríši, ktorá ho neustále mocensky ohrozovala. R. 1514 v bitke pri Čaldiráne (na náhornej plošine v dnešnom sv. Iráne v provincii Západný Azerbajdžan) podľahol dobre vyzbrojenej armáde osmanského sultána Selima I. Po svojej porážke sa sústredil na posilnenie diplomacie s európskymi krajinami; jeho pokus o utvorenie protiosmanskej aliancie s Ľudovítom II. Jagelovským bol neúspešný. Autor didaktickej poézie (pod pseudonymom – perzsky Chatá’í, tur. Hataî) vyznačujúcej sa lyrizmom vyplývajúcim z úprimnej oddanosti viere, ktorá mala blízko k mystickej poézii dervišov, napr. poém vo dvojveršiach Kniha rád (Nasíhatnáme, 1505 – 06) a Desať kníh (Dahnáme, 1505 – 06). Písal prevažne azerbajdžanským jazykom a kizilbašskou turečtinou (po perzsky málo), čo vyvolalo pozitívny ohlas vo východnej časti Osmanskej ríše. Celá jeho tvorba vyšla posmrtne v básnickej zbierke Díván (Díván, 1541). Jeho verše boli po stáročia citované stúpencami mystického rádu bektašíja v Anatólii. Jeho život a činy opísali Abdulláh Džámí Hátifí (†1521) v nedokončenom veršovanom diele Kniha Ismá’ílova (Ismá’íl náme, 16. stor.) a Muhammad Kásim Džunábádí Kásimí (†1581) v Kráľovskej knihe Ismá’ílovej (Šáhnáme-je Ismá’íl). Jeho mauzóleum v Ardabíle (po 1524) je súčasťou komplexu svätyne šejka Safího (vybudovaný v 14. – 18. stor.; 2000 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Ismá’íl I. [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ismail-i