bektášíja

bektášíja — súfijské mystické bratstvo pôsobiace od 13. storočia na území Malej Ázie.

Zakladateľom bol islamský mystik, učenec a svätec – potulný derviš Hadži Bektáš Veli, ktorý údajne na prelome 13. a 14. storočia prišiel do Malej Ázie z Chorásánu. Neskôr sa stal patrónom janičiarov, ktorých derviši bektášíje sprevádzali na vojenských výpravách.

Bektášíja si zachovala niektoré predislamské zvyky, a hoci sa oficiálne hlásila k sunne, jej ideové smerovanie malo heterodoxný charakter, prejavil sa v ňom vplyv gnosticizmu, kresťanstva aj buddhizmu. Na začiatku 16. storočia sa bektášíja konštituovala ako organizácia s pevnými pravidlami, vnútornou hierarchiou, disciplínou a rituálom, vyznačovala sa vlastným systémom výchovy i osobitou symbolikou a prijala mnoho šíitských princípov vrátane uctievania dvanástich imámov, najmä Alího ibn Abí Táliba.

Ako forma ľudového islamu mala bektášíja veľký vplyv na široké masy, z jej radov pochádzali mnohí básnici. V ich lyrike a v legendách sa odrazil heterodoxný charakter bratstva.

Okrem Anatólie a Albánska mala bektášíja najviac prívržencov v Istanbule, Edirne, Káhire a na Kréte. Po likvidácii janičiarov v roku 1826 boli prenasledovaní aj členovia bektášíje. V Turecku oficiálne zanikla v roku 1925, keď boli zrušené mystické rády, do konca druhej svetovej vojny pôsobila v Albánsku, potom v Káhire. V súčasnosti má stúpencov aj medzi moslimami v západnej Európe a v USA.