Ischia

Text hesla

Ischia [iskija], Isola d’Ischia — ostrov sopečného pôvodu v Tyrrhenskom mori v severnej časti vchodu do Neapolského zálivu patriaci Taliansku, administratívne predstavuje súčasť kraja Kampánia; rozloha 46 km2, 68-tis. obyvateľov (2016), administratívne stredisko Ischia (20-tis. obyvateľov, 2016). Hornatý povrch, viacero sopiek, v centrálnej časti najvyšší vrch územia, sopka Epomeo, 787 m n. m. Stredomorské podnebie. Pestovanie viniča a olivovníka; rybolov. Ostrov ako súčasť sopečnej oblasti Flegrejské polia je charakteristický výskytom fumarolov a termálnych prameňov (pri viacerých vznikli liečivé kúpele); 1301 posledná zaznamenaná erupcia na ostrove, 1883 zemetrasenie s viac ako 2-tis. obeťami. Vyhľadávaná turistická a rekreačná oblasť. Trajektové spojenie s pevninou (Neapolom) a ostrovom Capri.

R. 770 pred n. l. počas gréckej kolonizácie ostrov osídlili Chalkiďania (Gréci z eubójskej Chalkidy), ktorí na Ischii založili osadu Pithekúsai ako jednu z najstarších gréckych osád na území Itálie. Názov pravdepodobne súvisel s gréckym slovom pithos (hlinený džbán) a označoval súčasne celý ostrov, ktorý sa stal významnou obchodnou stanicou (gr. emporion) sprostredkúvajúcou obchodné styky s Etruskami. Z Pithekúsai pochádza aj jeden z najstaršie datovateľných nápisov v gréckom abecednom písme (Nestorova čaša). R. 474 pred n. l. po erupcii sopky Epómaios (lat. Epomaeus, dnes Epomeo) obyvatelia ostrov dočasne opustili, erupcie zaznamenané aj v období rímskeho cisárstva, keď sa ostrov nazýval Aenaria (vo Vergíliovej Aeneide Inarime), v stredoveku Iscla.

Text hesla

Ischia [iskija], Isola d’Ischia — ostrov sopečného pôvodu v Tyrrhenskom mori v severnej časti vchodu do Neapolského zálivu patriaci Taliansku, administratívne predstavuje súčasť kraja Kampánia; rozloha 46 km2, 68-tis. obyvateľov (2016), administratívne stredisko Ischia (20-tis. obyvateľov, 2016). Hornatý povrch, viacero sopiek, v centrálnej časti najvyšší vrch územia, sopka Epomeo, 787 m n. m. Stredomorské podnebie. Pestovanie viniča a olivovníka; rybolov. Ostrov ako súčasť sopečnej oblasti Flegrejské polia je charakteristický výskytom fumarolov a termálnych prameňov (pri viacerých vznikli liečivé kúpele); 1301 posledná zaznamenaná erupcia na ostrove, 1883 zemetrasenie s viac ako 2-tis. obeťami. Vyhľadávaná turistická a rekreačná oblasť. Trajektové spojenie s pevninou (Neapolom) a ostrovom Capri.

R. 770 pred n. l. počas gréckej kolonizácie ostrov osídlili Chalkiďania (Gréci z eubójskej Chalkidy), ktorí na Ischii založili osadu Pithekúsai ako jednu z najstarších gréckych osád na území Itálie. Názov pravdepodobne súvisel s gréckym slovom pithos (hlinený džbán) a označoval súčasne celý ostrov, ktorý sa stal významnou obchodnou stanicou (gr. emporion) sprostredkúvajúcou obchodné styky s Etruskami. Z Pithekúsai pochádza aj jeden z najstaršie datovateľných nápisov v gréckom abecednom písme (Nestorova čaša). R. 474 pred n. l. po erupcii sopky Epómaios (lat. Epomaeus, dnes Epomeo) obyvatelia ostrov dočasne opustili, erupcie zaznamenané aj v období rímskeho cisárstva, keď sa ostrov nazýval Aenaria (vo Vergíliovej Aeneide Inarime), v stredoveku Iscla.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Ischia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ischia