indiánske vojny

indiánske vojny — termín používaný v USA na označenie série ozbrojených konfliktov medzi príslušníkmi rôznych indiánskych kmeňov a európskymi kolonizátormi i koloniálnou a federálnou vládou.

Prví anglickí osadníci, ktorí sa usádzali na území USA, mali často mierové vzťahy s okolitými kmeňmi, snažili sa zaistiť si bezpečnosť osád a získať ďalšiu pôdu potrebnú na osídlenie. V prvej vojne medzi osadníkmi a domorodým obyvateľmi (vojna proti Pequotom, 1637) a podobne aj vo vojnách, ktoré postupne nasledovali od 17. do začiatku 18. stor., napr. takzvaná vojna kráľa Filipa (1675 – 76, nazvaná podľa náčelníka Wampanoagov Metacometa, *okolo 1639, †1676, nazývaného kráľ Filip), vojna kráľa Viliama (Viliama III. Oranžského, 1689 – 97) a vojna kráľovnej Anny (Anny Stuartovej, 1702 – 13), však už osadníci ťažili z vojenskej rivality medzi často znepriatelenými indiánskymi kmeňmi. Za indiánske vojny bývajú označované aj boje Španielov s Araukánmi (Mapučmi; 1536 – 1818) a Francúzov s Irokézmi, Čerokíami a Katawbami (1754 – 63).

Najznámejšie konflikty sa v USA odohrávali od 2. polovice 19. stor. v období obsadzovania oblastí západne od rieky Mississippi a počas občianskej vojny až po zmasakrovanie Indiánov pri Wounded Knee (lokalita v Južnej Dakote) v decembri 1890 a uzavretie amerického pohraničia. Mali za následok otvorenie území osídlených Indiánmi na ďalšiu kolonizáciu, porážku Indiánov, ich asimiláciu a nútené presídľovanie do indiánskych rezervácií. Vo väčšine prípadov pritom nešlo o boje, v ktorých sa angažovala armáda, ale šlo o výpravy dobrovoľníkov či milícií, ktoré odpovedali na útoky skupín bojovníkov na vysťahovalcov, lovcov i zlatokopov prenikajúcich na indiánske územie. Výpravy a boje sa končili väčšinou odchodom Indiánov do indiánskych rezervácií, útek z nich však zvyčajne znamenal nové nepriateľstvo.

Poslednou etapou bojov, ako aj etapou, ktorej historiografia USA aj verejnosť nielen v Amerike, ale i vo svete venovali najväčšiu pozornosť, boli konflikty po skončení občianskej vojny v USA (1865) odohrávajúce sa v troch oblastiach: na Veľkých prériách a v časti Skalnatých vrchov priliehajúcej k nim, na severozápade a na juhozápade. Ku konfliktom, do ktorých v rôznej podobe a v rôznej fáze zasahovala americká armáda a federálne úrady, patrili najmä v rokoch 1790 – 95 vojna proti Delawarom, Hurónom, Illinoiom, Kikapúom, Miamiom, Odžibwejom, Ottawom, Potawatomiom, Šóníom a Weom (Ohio), v rokoch 1811 – 13 proti Delawarom, Hurónom, Miamiom a Šóníom (Indiana), v roku 1813 proti Kikapúom a Potawatomiom (peorijská vojna, Peoria War; Illinois), v rokoch 1813 – 14 a 1836 vojny proti Kríkom (Alabama, Georgia, Mississippi, Tennessee), v rokoch 1817 – 18, 1835 – 42 a 1855 – 58 proti Seminolom (→ seminolské vojny; Florida, Georgia), v roku 1823 vojna proti Arikarom (Južná Dakota), v roku 1837 proti Winnebagom (Wisconsin), v roku 1831 proti Saukom a Meskwakiom (Illinois), v roku 1832 proti Kikapúom, Meskwakiom, Potawatomiom, Saukom a Winnebagom (vojna Čierneho Jastraba, Black Hawk War; Illinois), v rokoch 1836 – 37 proti Kríkom (Alabama, Georgia), v rokoch 1847 – 55 proti Kayusom (Oregon), v rokoch 1849 – 61 vojny proti Apačom, Čejenom, Kikapúom, Komančom a Navahom (Nové Mexiko, Texas), v rokoch 1850 – 53 vojna proti Utom (Utah), v rokoch 1851 – 52 proti Yokutom a Miwokom (mariposká vojna, Mariposa War; Kalifornia), v rokoch 1851 – 1900 vojny proti Apačom, najmä výpravy proti náčelníkom Mangasovi Coloradasovi (*asi 1793, †1863), Cochisovi (*asi 1805, †1874), Victoriovi (*asi 1825, †1880), Juhovi (*asi 1825, †1883), Ulzanovi (*1821, †1909) a Geronimovi (*1829, †1909), v rokoch 1855 – 56 vojna proti Coquillom, Latgawom, Takelmom a Shastom (Oregon), v rokoch 1855 – 56 výprava proti Arapahom, Čejenom a Siouxom (Minnesota, Nebraska), v rokoch 1855 – 58 vojna proti Coeur d’Alenom, Klikitatom, Paiutom, Palusom, Spokanom a Yakimom (yakimské vojny; Oregon, Washington), v roku 1857 výprava proti Siouxom (lowa, Minnesota), v rokoch 1858 a 1860 – 61 výpravy proti Navahom (Nové Mexiko), v rokoch 1858 – 59 výprava proti Wičitom (Oklahoma), v rokoch 1861 – 64 proti Arapahom a Čejenom (Colorado, masaker na Sand Creek), v rokoch 1862 – 63 vojna proti Siouxom (→ siouxské vojny; Minnesota, Severná a Južná Dakota), v rokoch 1863 – 69 proti Arapahom, Čejenom, Kiowom a Komančom (Colorado, Kansas, Oklahoma, Nebraska), v rokoch 1864 – 68 proti Bannockom, Paiutom a Šošonom (Idaho, Kalifornia, Nevada a Oregon), v rokoch 1865 – 68 proti Arapahom, Čejenom a Siouxom (vrátane vojny Červeného Oblaku, Wyoming), v rokoch 1867 – 81 výprava proti Apačom, Kikapúom, Kiowom a Komančom, v roku 1871 vojna proti Arapahom, Čejenom, Kiowom a Komančom (Texas), v rokoch 1872 – 73 proti Modokom (Oregon), v rokoch 1874 – 75 výprava proti Arapahom, Čejenom, Kiowom, Komančom a Siouxom (Colorado, Kansas, Oklahoma, Texas), v rokoch 1876 – 77 proti Siouxom a Čejenom (veľká siouxská vojna, nazývaná aj vojna o Black Hills, vrátane bitky pri Little Big Horn; Montana, Severná a Južná Dakota), v roku 1877 vojna proti Nezperséom (Oregon, Idaho, Montana), v roku 1878 proti Bannockom, Paiutom a Šošonom (Idaho, Washington, Wyoming), v roku 1878 výprava proti Utom (Colorado), v roku 1879 vojna proti Bannockom a Šošonom (Idaho), v rokoch 1878 – 79 výprava proti Čejenom (Južná a Severná Dakota, Montana), v roku 1879 vojna proti Utom (Colorado, Utah) a v rokoch 1890 – 91 výprava proti Siouxom (Južná Dakota; vrátane masakry pri Wounded Knee), ktorou sa indiánske vojny v USA v podstate skončili.