indiánske rezervácie

Text hesla

indiánske rezervácie — územia vyhradené pôvodným obyvateľom Ameriky, Indiánom. Prvým miestom, na ktorom belosi izolovali určitý kmeň Indiánov na území neskorších USA, bola osada Natick (založená 1651 na území dnešného mesta Natick, Massachusetts), kde žili christianizovaní Massachusetti. Mala charakter modlitebnej osady, t. j. územia, kde sa mohli Indiáni usádzať pod dohľadom belochov, zakladať si kongregacionalistické kostoly a učiť sa belošskému spôsobu života.

Do začiatku 30. rokov 19. stor. (1831 – 32, keď Najvyšší súd USA uznal Indiánov za závislé domáce národy, angl. dependent domestic nations) vzniklo len niekoľko rezervácií. Veľké množstvo indiánskych rezervácií vytvárali úrady USA na základe formálnych dohôd s jednotlivými indiánskymi kmeňmi, dohovorov a rozhodnutím kongresu a prezidenta USA najmä v 30. a 40. rokoch 19. stor., keď kongres schválil vznik Indiánskeho teritória (1834). Najväčší počet indiánskych rezervácií bol zriadený v období 1867 – 87. Spravoval ich Úrad pre indiánske záležitosti (Bureau of Indian Affairs, BIA, zriadený 1824) prostredníctvom svojich agentov (zodpovedali za plnenie dohôd s jednotlivými indiánskymi kmeňmi, na základe ktorých Indiáni spravidla každoročne dostávali zásoby v podobe potravín, zbraní, streliva, textilu a výplaty v hotovosti). Pred koncom 19. stor. boli niektoré indiánske rezervácie síce zrušené (1887, keď Indiáni získali občianstvo USA, bol schválený Dawesov zákon, podľa ktorého boli územia indiánskych rezervácií rozdelené na súkromné pozemky, takže veľké časti pôdy, ktoré podľa zmlúv patrili Indiánom na večné časy, boli predávané bielym, pokiaľ to nezamedzil v roku 1934 Wheelerov-Howardov zákon, Wheeler-Howard Act, aj Indian Reorganization Act), ale kongres začal postupne prijímať zákony, ktoré Indiánov v indiánskych rezerváciách chránili a garantovali im viacero práv (právo na nerastné bohatstvo na území indiánskych rezervácií, právo na vzdelávanie vo vlastnom jazyku a pod.).

V súčasnosti je v USA 326 indiánskych rezervácií (zaberajú 2,8 % celého územia USA), ktorých rozloha kolíše od niekoľkých stoviek hektárov až po 71 000 km² (Navajo Nation Indian Reservation). Sú riadené kmeňom (kmeňovou radou) pod záštitou Úradu pre indiánske záležitosti (od 1849 podriadený Ministerstvu vnútra USA) a nemajú nad nimi právomoci lokálne vlády ani federálna vláda. Indiánske rezervácie majú obmedzenú suverenitu, ich zákony sa navzájom líšia. Vo viacerých indiánskych rezerváciách sú napr. povolené kasína na prilákanie turistov, a to nezávisle od zákonov štátu, na území ktorého sa daná indiánska rezervácia nachádza. Zákonodarstvo USA v súčasnosti priznáva Indiánom aj niektoré výsady, ktorými nedisponujú ostatní obyvatelia (právo na navrátenie pamiatok, pokiaľ boli získané lúpežou alebo ako vojnová korisť, právo na kontrolu archeologických lokalít a pod.). V súčasnosti však mierna väčšina Indiánov žije mimo indiánskych rezervácií, najmä vo veľkých mestách (napr. Phoenix, Arizona). Podľa vzoru USA zakladali indiánske rezervácie aj niektoré ďalšie štáty v Amerike (Brazília, Kolumbia, Venezuela, Dominika).

Zverejnené v novembri 2013.

Indiánske rezervácie [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-05-25 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/indianske-rezervacie