hugenoti

hugenoti [üge-] — označenie francúzskych protestantov, prívržencov kalvinizmu, ktorý sa vo Francúzsku rozšíril asi v polovici 16. stor. Pôvod názvu hugenoti je nejasný, najčastejšie je odvodzovaný z nemeckého Eidgenossen (sprisahaní). Hugenoti svoje vierovyznanie prvýkrát sformulovali 1559 na prvej národnej synode v Paríži (Confessio Gallicana). Podľa princípov kalvinizmu odmietali autoritu pápeža i koncilov, neuznávali cirkevnú hierarchiu a svoju cirkev organizovali systémom obcí na čele so staršími. Medzi hugenotov patrili predstavitelia všetkých vrstiev spoločnosti vrátane najvyššej šľachty (Bourbonovci, de Condé, G. de Coligny), čo dokazuje, že nešlo len o náboženské, ale aj o mocenskopolitické záležitosti. Najväčší počet hugenotov žil na juhu Francúzska, kde tradične vládla nedôvera k parížskemu dvoru a jeho politike. Po tzv. sprisahaní v Amboise (1560), ktorým sa hugenotská šľachta neúspešne pokúsila presadiť svoj vplyv na dvore, sa začala vlna prenasledovania hugenotov. Úsilie hugenotov obhájiť proti katolíkom nielen svoje vierovyznanie, ale aj občianske a politické práva, viedla k dlhoročným krvavým náboženským vojnám (→ hugenotské vojny). Po pokuse katolíckej strany 1572 definitívne zlikvidovať hlavné jadro hugenotov (→ Bartolomejská noc) vytvorili hugenoti z južného Francúzska fakticky nezávislé územie. Ich postavenie sa dočasne skonsolidovalo po nástupe Henricha III. Navarrského na francúzsky trón (ako Henrich IV.), ktorý im vydaním Nantského ediktu 1598 priznal náboženskú slobodu a politickú rovnoprávnosť. Počas vlády Ľudovíta XIII. odňal kardinál de Richelieu hugenotom právo na pevnosti a 1628 dobyl ich najvýznamnejšiu baštu – pevnosť La Rochelle. V období vlády Ľudovíta XIV. sa opäť stupňovali perzekúcie hugenotov (→ dragonáda), ktoré 1685 vyvrcholili zrušením Nantského ediktu. Odpoveďou na tento akt bola masová emigrácia hugenotov z krajiny (asi 500-tis. osôb), čo pre Francúzsko znamenalo citeľnú, najmä ekonomickú stratu.