Hronský Beňadik

Hronský Beňadik — obec v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji v doline Hrona medzi Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi, 180 m n. m.; 1 145 obyvateľov (2019). Miestne časti: Hronský Beňadik, Psiare.

Písomne doložená 1075 ako Monasterium, Ecclesia Sancti Benedicti, 1124 Monasterium Sancti Benedicti de Grana, 1158 Monasterium S(ancti) Benedicti de Grana, 1209 Ecclesia Sancti Benedicti de iuxta Gron, 1217 Monasterium S(ancti) Benedicti de Goron, Gron, 1228 Servi ecclesie nostre Sancti Benedicti supra Granam, 1247 iobagiones monasterii S(ancti) Benedicti iuxta Granum, 1260 Monast S(ancti) B(enedicti) de Granna, 1279 S(anct) B(enedict) de Garana, 1300 S(anct) B(enedict) super Gronam, 1324 S(anct) B(enedict) de Iuxta gron, 1330 S(anct) B(enedict) de iuxta Grom, de iuxta de Goron, 1332 S(anct) B(enedict) de Justa Gran, 1366 Zent Beneduk, Zenthbenedyk, 1773 S(an)ctus Benedictus, Sz(ent)–Benedek, S(ank)t-Benedick, Swaty Benedik, 1786 S(ent)–Benedik, 1808 Szent-Benedek, Benedek, Sankt-Benedikt, Swatý Benedýk, Benedik, 1863 – 88 Szentbenedek, 1892 – 1913 Garamszentbenedek, 1920 Sv. Beňadik, 1927 – 48 Sv. Benedik, 1948 – 60 Sv. Beňadik, 1960 Hronský Beňadik.

Významná archeologická lokalita, osídlenie od neolitu, z halštatskej doby a z veľkomoravského obdobia (na Beňadickej skale nad obcou hradisko z 10. – 12. stor.). Obec sa vyvinula z osady pri benediktínskom opátstve založenej v polovici 11. stor., 1347 získala právo trhu. R. 1530 ju spustošili Turci, 1573 cez ňu prebiehala vojnová hranica medzi tureckými a cisárskymi vojskami, 1663 – 65 bola významným protitureckým oporným bodom. R. 1659 je doložený cech ševcov, 1693 čižmárov, 1711 kožušníkov a 1718 krajčírov. Za prvej ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Počas SNP tam bojovala aj skupina bulharských partizánov. R. 1971 bola k Hronskému Beňadiku pričlenená obec Psiare (doložená 1209 ako Pezer, 1411 Pesser, 1773 Pesér, Psär, Psary, 1786 Peschér, Psáry, 1808 Peszér, Psár, Psáry. 1863 – 1913 Peszér, 1920 Psiare, Psáre, 1927 – 48 Psáry, 1948 – 71 Psiare).

Pôvodné benediktínske opátstvo bolo založené v 2. polovici 11. stor. (písomne doložené 1075) vtedajším údelným vojvodom, neskorším kráľom Gejzom I., ktorý ho obdaroval rozsiahlymi majetkovými právami (napr. výnos zo soľného mýta v Sedmohradsku), 1209 potvrdenými aj pápežom Inocentom III. V 11. – 12. stor. bolo opátstvo jedným z najväčších feudálnych vlastníkov, patrili mu desiatky dedín po celom Uhorsku. Stalo sa centrom kultúrneho života a vzdelanosti, v 11. alebo začiatkom 12. stor. tam vznikla najstaršia zachovaná latinská rukopisná pamiatka na Slovensku Nitriansky evanjeliár (kódex), bolo centrom latinského chorálového spevu na Slovensku. Od 1232 do 16. stor. hodnoverné miesto. Počas reformácie a tureckých nájazdov začalo opátstvo ekonomicky stagnovať, 1538 sa stalo majetkom Ostrihomskej kapituly a 1565 zaniklo. R. 1927 – 50 bol chrám v správe saleziánov, neskôr tam pôsobili diecézni kňazi a od 1999 pallotíni.

Komplex opátstva tvoria Kostol sv. Benedikta a kláštor. Kostol (pôvodne ranorománska bazilika z 11. stor., ktorej základy boli objavené pod dnešným kostolom počas reštauračných prác v 19. stor.), krátka trojloďová hala s trojdielnym stupňovitým chórom postavená v 2. polovici 14. stor., je jednou z najvýznamnejších gotických pamiatok na Slovensku. Bol opravovaný v 15. stor., znova vysvätený 1483, neskorogotická Kaplnka Božej krvi z konca 15. stor. Väčšina pôvodného vybavenia kostola sa pri neogotickej úprave dostala do Kresťanského múzea v Ostrihome (z kostola pravdepodobne pochádza pašiový oltárny triptych od Mikuláša z Klužu, 1427; unikátny neskorogotický Svätý hrob, 1470 – 90). V kostole sa nachádza neogotický Oltár sv. Scholastiky s pôvodnými neskorogotickými sochami z 2. polovice 15. stor. a náhrobok Štefana Koháriho z 1909 s pôvodným epitafom z 1690. Opevnený kláštor pochádza z 15. – 16. stor., budovy okolo rajského dvora so zachovaným jedným krídlom klenutého ambitu sú neskorogotické. Opátske krídlo, ktoré pochádza zo začiatku 16. stor., má klenutú vstupnú bránu z 1530. V 16. stor. bol kostol aj kláštor opevnený a pristavaný nový trakt – Južné krídlo (okolo 1552) s dvoma okrúhlymi delovými baštami. Celý komplex bol upravovaný v 17. – 18. stor., neogoticky na konci 19. stor.

Stavebné pamiatky v obci: rímskokatolícky Kostol sv. Egídia (1674, 1724 – 42 obnovený), Kaplnka sv. krvi Krista Pána (1713 – 15), neskorobarokové súsošie kalvárie; v časti Psiare kaplnka (1715).