Hronský Beňadik

Hronský Beňadik — obec v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji v doline Hrona medzi Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi, 180 m n. m.; 1 086 obyvateľov (2024). Miestne časti: Hronský Beňadik, Psiare. Územie je budované pyroklastikami andezitov a pyroxenickými andezitmi prekrytými štvrtohornými náplavami, má rovinný až hornatinný reliéf, je prevažne odlesnené, len v severnej časti sú listnaté lesy.

V Hronskom Beňadiku sa končí cesta I. triedy zo Štúrova, z ktorej odbáča cesta III. triedy do Tekovských Nemiec, severnou časťou katastra prechádza rýchlostná cesta R1. Obcou prechádza železničná trať Nové Zámky – Zvolen.

Písomne je obec doložená v roku 1075 ako Monasterium, Ecclesia Sancti Benedicti, 1124 Monasterium Sancti Benedicti de Grana, 1158 Monasterium S(ancti) Benedicti de Grana, 1209 Ecclesia Sancti Benedicti de iuxta Gron, 1217 Monasterium S(ancti) Benedicti de Goron, Gron, 1228 Servi ecclesie nostre Sancti Benedicti supra Granam, 1247 iobagiones monasterii S(ancti) Benedicti iuxta Granum, 1260 Monast S(ancti) B(enedicti) de Granna, 1279 S(anct) B(enedict) de Garana, 1300 S(anct) B(enedict) super Gronam, 1324 S(anct) B(enedict) de Iuxta gron, 1330 S(anct) B(enedict) de iuxta Grom, de iuxta de Goron, 1332 S(anct) B(enedict) de Justa Gran, 1366 Zent Beneduk, Zenthbenedyk, 1773 S(an)ctus Benedictus, Sz(ent)–Benedek, S(ank)t-Benedick, Swaty Benedik, 1786 S(ent)-Benedik, 1808 Szent-Benedek, Benedek, Sankt-Benedikt, Swatý Benedýk, Benedik, v rokoch 1863 – 88 Szentbenedek, 1892 – 1913 Garamszentbenedek, v roku 1920 Sv. Beňadik, v rokoch 1927 – 48 Sv. Benedik, 1948 – 60 Sv. Beňadik, v roku 1960 Hronský Beňadik.

Obec sa vyvinula z osady pri benediktínskom opátstve založenej v polovici 11. stor., v roku 1347 získala právo trhu. V roku 1530 ju spustošili Turci, v roku 1573 cez ňu prebiehala vojnová hranica medzi tureckými a cisárskymi vojskami, v rokoch 1663 – 65 bola významným protitureckým oporným bodom. V roku 1659 je doložený cech ševcov, v roku 1693 čižmárov, v roku 1711 kožušníkov a v roku 1718 krajčírov. Za prvej ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Počas SNP tam bojovala aj skupina bulharských partizánov. V roku 1971 bola k Hronskému Beňadiku pričlenená obec Psiare (doložená 1209 ako Pezer, 1411 Pesser, 1773 Pesér, Psär, Psary, 1786 Peschér, Psáry, 1808 Peszér, Psár, Psáry. 1863 – 1913 Peszér, 1920 Psiare, Psáre, 1927 – 48 Psáry, 1948 – 71 Psiare).

Pôvodné benediktínske opátstvo bolo založené v 2. polovici 11. stor. (písomne doložené 1075) vtedajším údelným vojvodom, neskorším kráľom Gejzom I., ktorý ho obdaroval rozsiahlymi majetkovými právami (napr. výnos zo soľného mýta v Sedmohradsku), v roku 1209 potvrdenými aj pápežom Inocentom III. V 11. – 12. stor. bolo opátstvo jedným z najväčších feudálnych vlastníkov, patrili mu desiatky dedín po celom Uhorsku. Stalo sa centrom kultúrneho života a vzdelanosti, v 11. alebo začiatkom 12. stor. tam vznikla najstaršia zachovaná latinská rukopisná pamiatka na Slovensku Nitriansky evanjeliár (kódex), bolo centrom latinského chorálového spevu na Slovensku. Od roku 1232 do 16. stor. bolo hodnoverným miestom. Počas reformácie a tureckých nájazdov začalo opátstvo ekonomicky stagnovať, v roku 1538 sa stalo majetkom Ostrihomskej kapituly a v roku 1565 zaniklo. V rokoch 1927 – 50 bol chrám v správe saleziánov, neskôr tam pôsobili diecézni kňazi a od roku 1999 pallotíni.

Komplex opátstva tvoria Kostol sv. Benedikta a kláštor. Kostol (pôvodne ranorománska bazilika z 11. stor., ktorej základy boli objavené pod dnešným kostolom počas reštauračných prác v 19. stor.), krátka trojloďová hala s trojdielnym stupňovitým chórom postavená v 2. polovici 14. stor., je jednou z najvýznamnejších gotických pamiatok na Slovensku. Bol opravovaný v 15. stor., znova vysvätený v roku 1483, neskorogotická Kaplnka Božej krvi je z konca 15. stor. Väčšina pôvodného vybavenia kostola sa pri neogotickej úprave dostala do Kresťanského múzea v Ostrihome (z kostola pravdepodobne pochádza pašiový oltárny triptych od Mikuláša z Klužu, 1427; unikátny neskorogotický Svätý hrob, 1470 – 90). V kostole sa nachádza neogotický Oltár sv. Scholastiky s pôvodnými neskorogotickými sochami z 2. polovice 15. stor. a náhrobok Štefana Koháriho z roku 1909 s pôvodným epitafom z roku 1690. Opevnený kláštor pochádza z 15. – 16. stor., budovy okolo rajského dvora so zachovaným jedným krídlom klenutého ambitu sú neskorogotické. Opátske krídlo, ktoré pochádza zo začiatku 16. stor., má klenutú vstupnú bránu z roku 1530. V 16. stor. bol kostol aj kláštor opevnený a pristavaný nový trakt – Južné krídlo (okolo 1552) s dvoma okrúhlymi delovými baštami. Celý komplex bol upravovaný v 17. – 18. stor., neogoticky na konci 19. stor.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia od neolitu, z halštatskej doby a z veľkomoravského obdobia (na Beňadickej skale nad obcou hradisko z 10. – 12. stor.).

Stavebné pamiatky v obci: rímskokatolícky Kostol sv. Egídia (1674, 1724 – 42 obnovený), Kaplnka sv. krvi Krista Pána (1713 – 15), neskorobarokové súsošie kalvárie; v časti Psiare kaplnka (1715).