bašta

bašta [tal.] — predsunutá časť opevnenia hradieb miest a hradov stavaná ako súčasť pevnostných múrov hradieb. Známa už v starovekých fortifikáciách. Mala zvyčajne kruhový, prípadne viacuholníkový pôdorys a svojou výškou prečnievala okolité hradbové múry. Bašty sa budovali na exponovaných bodoch obrany pevností s cieľom účinnej postrannej streľby do priestoru pred hradbami. V dôsledku rozvoja delostrelectva sa zosilnili ich vonkajšie múry a rozšíril vnútorný priestor na delá. Bašty zaujímali kľúčové postavenie pri obrane stredovekých miest a hradov. Kým ich nepriateľ nezdolal, nemohol sa priblížiť k samotným múrom pevnosti, pretože mu v tom bránila postranná a navzájom sa prekrývajúca streľba z jednotlivých bášt kontrolujúcich priestor pred opevnením.