Vyhľadávanie podľa kategórií: Slovensko – obce, okresy, kraje

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 583 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Ábelová

Ábelová — obec v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji vo vých. časti Krupinskej planiny, 550 m n. m.; 232 obyvateľov (2015); miestne časti: Ábelová, Madačka, Nedelište.

Písomne doložená 1275 ako Abelfeuld, 1460 Abellehota, 1773, 1786 Abelova, 1808 Ábelova, 1863 Abelova, 1873 – 82 Abellehota, 1888 – 1902 Abelova, 1907 – 13 Ábelfalva, 1920 Ábelová, Jabelová, 1927 – 48 Abelová, 1948 Ábelová.

R. 1973 bola k nej pričlenená obec Madačka (1773 Madacska, 1786 Mad[a]czka, 1808 Madácska, Madáčka, 1863 Madácska, 1873 – 1902 Madacska, 1907 – 13 Madácsi, 1920 – 73 Madačka), 1990 obec Nedelište (1773 Negyelistye, 1786 Nedelischtye, 1808 Nedelistye, Nedělisstě, 1863 –1 902 Nedelistye, 1907 – 13 Nederes, 1920 – 90 Nedelište).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Ojedinelý archeologický nález zdobeného meča z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. klasicistický kostol z 1826 – 29, zrubové domy so slamenou strechou z 19. stor. Pôsobisko Timravy (na bývalej evanjelickej fare pamätná tabuľa z 1962, v budove bývalej školy pamätný dom zriadený 1977).

Abovce

Abovce, maď. Abafalva — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v juž. časti Rimavskej kotliny na nive a terase rieky Slaná, 159 m n. m.; 624 obyvateľov, 23,2 % slovenskej, 67,6 % maďarskej národnosti (2015). Písomne doložená 1339 ako Abafalva, 1382 alia Hanua, 1773, 1786, 1808 Abafalva, 1863 Abafala, 1873 – 82 Abafalva, 1888 Abafalu, 1892 – 95 Abafala, 1898 – 1913 Abafalva, 1920 Abovce, 1927 – 38 Abovce, Abafalva, 1938 – 45 Abafalva, 1945 – 48 Abovce, Abafalva, 1948 – 74, 1990 Abovce. R. 1938 – 45 pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Stavebné pamiatky: klasicistický kaštieľ Abafiovcov s barokovými prvkami z 1800 – 10, neogotický rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie z 1907.

Abrahám

Abrahám — obec v okrese Galanta v Trnavskom kraji v Podunajskej nížine na nive Gidry, 125 m n. m.; 1 038 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1266 ako Scent Abraan, 1773 Sz[ent] Abraham, 1786 Abraham, Sent-Abraham, 1808 Ábrahám, Sz[ent]-Ábrahám, Abrahám, 1863 Szentábrahám, 1873 – 1913 Ábrahám, 1920 Abrahám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku. Archeologické nálezy z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou, lužianska, želiezovská, lengyelská a badenská kultúra), kostrové pohrebiská z bronzovej doby (nitrianska skupina, unětická a maďarovská kultúra), halštatské sídlisko, rozsiahle žiarové a kostrové pohrebisko zo staršej i z mladšej rímskej doby (226 hrobov, keramika, spony, šperky, zbrane, importy), rímsko-barbarské sídlisko, kostrové hroby z obdobia sťahovania národov, slovanské žiarové pohrebisko s keramikou pražského typu, pohrebisko belobrdskej kultúry z 11. – 12. stor. (101 hrobov).

Stavebné pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol patriarchu Abraháma z 1782, pri kostole kamenný stĺp s podstavcom so sochou Krista na kríži (1759), secesný kaštieľ postavený 1899 podľa projektu Ö. Lechnera.

Abrahámovce

Abrahámovce — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji na styku Nízkych Beskýd s Bartošovskou kotlinou, 265 m n. m.; 368 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1427 ako Abranfalua, 1476 Abran, 1773 Abrahamfalva, Abrahamfalu, Abrahamowez, 1786 Abrahamfalu, Abrahamowce, 1808 Ábrámfalva, Abramovce, 1863 Abrahámfalu, 1873 – 1902 Ábrahámfalu, 1907 – 13 Ábrahámfalva, 1920 Abrahamovce. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Rokokový rímskokatolícky Kostol sv. Anny z 2. pol. 18. stor.; archeologická lokalita (eneolitická mohyla).

Abrahámovce

Abrahámovce — obec v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji na juhozáp. svahoch Levočských vrchov, 714 m n. m.; 263 obyvateľov (2015); miestne časti: Abrahámovce, Pikovce. Písomne doložená 1286 ako Abraham, 1323 (villa) Abrahe, 1367 Abraamfalua, 1786 Abrahamsdorf, Abrahamfalva, Abrahamowcze, 1808 Ábrahámfalva, Abrahamsdorf, Abrahámowce, 1863 Ábrahámfalva, 1873 – 92 Ábrahámfalu, 1895 – 1902 Ábrahámfalupikfalu, 1907 – 13 Ábrahámpikfalva, 1920 Abrahámovce, Pikovce, 1927 – 52 Abrahamovce-Pikovce, 1952 – 82 Abrahamovce, 1982 Abrahámovce. Patrila do Stolice 10 spišských kopijníkov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom a košikárstvom. Archeologické sídliskové nálezy z 13. stor. Stavebné pamiatky: renesančný rímskokatolícky Kostol sv. Šimona a Júdu (pôvodne gotický z 1. pol. 14. stor., neskôr upravovaný, gotický oltár s plastikami a maľbami zo 14. a z 15. stor.).

Abramová

Abramová — obec v okrese Turčianske Teplice v Žilinskom kraji v juhozáp. časti Turčianskej kotliny na úpätí Malej Fatry, 500 m n. m.; 191 obyvateľov (2015); miestne časti: Abramová, Laclavá, Polerieka.

Písomne doložená 1404 ako Abrahamfalva, 1419 Abramfalua, Abrahamfalua, v 15. stor. Polereka vulgo Abrahamova vez, 1736 Abraham falva Slauis Abrahamová, 1773 Abrahamfalva, Abranowa, 1786 Abrahámfalva, Abranowa, 1808 Ábrahámfalva, Abrahámowa, 1863 – 1907 Ábrahámfalu, 1913 Turócábrahámfalva, 1920 Abramová.

R. 1951 k nej bola pričlenená obec Laclavá (písomne doložená 1401 ako Laczloufalua, 1404 Laszlofalva, 1773 Laszlófalva, Laczlawá, 1786 Laszfalwa, Laczlawa, 1808 Lászlófalva, Laszlova, 1863 – 1907 Lászlófalu, 1913 Lászlófalva, 1920 – 51 Laclavá) a 1991 obec Polerieka (písomne doložená 1360 ako de Poreycha, 1361 Paralaka, 1363 Proloeka, 1773 Polerjeka, 1786 Polerieka, 1808 Polereka, Poleriéka, Poleřeka, 1863 Polerjeka, 1873 Polerieka, 1877 – 82 Polerjéka, 1888 Polerieka, 1892 – 1907 Polerjeka, 1913 Mezőpatak, 1920 – 91 Polerieka).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese a povozníctvom. Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kozmu a Damiána (1375, prevažne s barokovým interiérom, veža z 1927), renesančná kúria z 2. pol. 17. stor., klasicistická kúria z 1. pol. 19. stor.

Abranovce

Abranovce — obec v okrese Prešov v Prešovskom kraji v sev. časti Košickej kotliny na záp. svahu Slanských vrchov, 475 m n. m.; 644 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1320 ako Abram, 1431 Abran, Kysabran, Naghabran, 1773 Abrahány, Abrahanowcze, 1786 Abrahany, Abrahamowcze, 1808 Abrány, Abrányfalva, Abrany, Abranowce, Obranowce, 1863 – 1913 Ábrány, 1920 Abranovce. Obyvatelia sa zaoberali prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. Klasicistický gréckokatolícky Chrám narodenia presvätej Bohorodičky (1868).

Adamovské Kochanovce

Adamovské Kochanovce — obec v okrese Trenčín v Trenčianskom kraji v Považskom podolí na terasách Váhu a v podhorí Bielych Karpát, 210 m n. m.; 841 obyvateľov (2015); miestne časti: Adamovce, Kochanovce, Malé Bierovce.

Vznikla 1960 zlúčením obcí Adamovce-Malé Bierovce (písomne doložená 1863 ako Adamóc és Kisbiróc, 1895 – 1902 Adamóckisbiróc, 1907 –13 Ádámfalva, 1920 – 60 Adamovce-Malé Bierovce, vznikla 1895 zlúčením obce Adamovce – písomne doložená 1402 ako Adamfalva, 1494 Adamocz, 1518 Adamowcz, 1773 Adamocz, Adamowcze, 1786, 1808 Adamócz, Adamowce, 1873 – 92 Adamóc, a obce Malé Bierovce – písomne doložená 1332 ako Bur, Bir, 1439 Byroucz, 1467 Byrowcz, 1598 Nemes Byrocz, 1773 Birocz, Birowcze, 1786 Kisch-Birócz, Birowčeky, 1808 Kis-Birócz, Malé Bírowce, 1873 – 92 Kisbiróc) a Kochanovce (písomne doložená 1394 ako Kohan, 1413 Kochan, 1473 Kochanocz, 1475 Kochanowcz, 1773 Kochanocz, Kochanowcze, 1786 Kochanócz, 1808 Kochanóc, Kochanowce, 1863 Kochanoc, 1873 – 88 Kohanóc, 1892 – 1902 Kochanóc, 1907 – 13 Vágkohány, 1920 – 60 Kochanovce).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, vinohradníctvom a drevotokárstvom. Stavebné pamiatky: v časti Adamovce neskorobarokový kaštieľ z pol. 18. stor., v časti Malé Bierovce neskorobarokový kaštiel (1750 – 70) s murovanou kaplnkou (1. pol. 19. stor. ) a areálom, v časti Kochanovce barokový rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla (1758 – 60), evanjelický tolerančný kostol (1784, prestavaný 1904). Rodisko V. Roya (rodný dom s pamätnou tabuľou) a Štefana Križana (*1826, †1894; spisovateľ), pôsobisko Samuela Palumbiniho (*1668, †1735; náboženský spisovateľ), J. Seberiniho a P. P. Roya.

Adidovce

Adidovce — obec v okrese Humenné v Prešovskom kraji v juž. časti Nízkych Beskýd v doline Udavy, 204 m n. m.; 221 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1568 ako Adzudocz, 1604 Agidocz, 1773 Agyidocz, Agyidowcze, 1786 Agyidocz, 1808 Agyidócz, Adidowce, 1863 – 1913 Agyidóc, 1920 Adzidovce, 1927 Adidovce. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, povozníctvom, výrobou tehál, dreveného náradia a predmetov z prútia. V chotári obce je prírodná rezervácia Iľovnica (rozloha 8,5 ha, vyhlásená 1980) zriadená na ochranu reliktného rastlinného druhu valdštejnka kuklíkovitá. V okolí obce sa počas 2. svet. vojny v septembri 1944 odohrali tuhé boje partizánov s Nemcami. Rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda (1930 – 31).

Albínov

Albínov — miestna časť obce Sečovce.

Alekšince

Alekšince — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v juž. časti Nitrianskej pahorkatiny, 160 m n. m.; 1 682 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1156 ako Alexu, 1275 Elekchy, 1773 Elecske, Alaxinetz, Alaxincze, 1786 Elecschke, Alaxince, 1808 Elecske, Alakssince, 1863 Eletske, 1873 – 1913 Elecske, 1920 Alekšince. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Po 2. svetovej vojne bola v obci vybudovaná tehelňa a chovné rybníky. Archeologické nálezy: halštatské a rímsko-barbarské sídlisko, ranostredoveké radové pohrebisko a sídlisko. Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Anny z 1802, klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. stor.

Ambrušovce

Ambrušovce — miestna časť obce Olejníkov.

Aňala

Aňala — miestna časť obce Nesvady.

Andač

Andač — miestna časť obce Zbehy.

Andice

Andice — mestská časť Liptovského Mikuláša.

Andovce

Andovce, maďarsky Andód — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji na rovine medzi Váhom a Nitrou, 113 m n. m.; 1 417 obyvateľov, 43,9 % slovenskej, 50,1 % maďarskej národnosti (2015). Osídlenie od neolitu. Obec písomne doložená 1421 ako Ondod, 1433 a 1773 Andod, 1786 Andód, 1808 Andód, Ondod, 1863 – 73 Andód, 1877 – 82 Andod, 1888 – 1948 Andód, 1948 Andovce. Archeologické nálezy: sídlisko volútovej a maďarovskej kultúry, sídlisko z rímsko-barbarského obdobia, slovansko-avarské pohrebisko, sídlisko z veľkomoravského obdobia; zaniknutý románsky kostol. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Rozálie (1741, pôvodne klasicistický, 1858 rozšírený, 1910 neogoticky prefasádovaný, zrekonštruovaný 1970 a 2008), kalvária (1928). Rodisko maďarského básnika a jazykovedca G. Czuczora (pamätná tabuľa z 1875, busta z 1998, pamätná izba z 2002 a socha z 2004).

Andrejová

Andrejová, ukrajinsky Andrijova — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v Nízkych Beskydách, 325 m n. m.; 371 obyvateľov, 60,9 % slovenskej, 16,4 % rusínskej, 2,7 % ukrajinskej národnosti (2015). Písomne doložená 1355 ako Andras Vagasa, 1414 Endreuagasa, 1618 Andreova, 1773 Andrejova, Andrejowa, 1786 Andrejowa, 1808 Andrejova, Ondrejowá, Ondřejowá, 1863 – 1902 Andrejova, 1907 – 13 Endrevágása, 1920 Andrejová. Stavebné pamiatky: neoklasicistický gréckokatolícky Chrám ochrany presv. Bohorodičky z 1893, kaplnka z 1925 so zariadením zo staršieho dreveného kostola.

Antol

Antol — miestna časť obce Svätý Anton.

Arad

Arad — miestna časť obce Nová Vieska.

Ardanovce

Ardanovce — obec v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji v severozáp. časti Nitrianskej pahorkatiny na úpätí Považského Inovca, 251 m n. m., 209 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1317 ako Jardan, 1773 Ardanocz, Ardanowitz, Ardanowcze, 1786 Ardanócz, 1808 Ardánócz, Ardánowce, 1863 – 1907 Ardanóc, 1913 Árdánfalva, 1920 – 75, 1990 Ardanovce.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Michala (1503, pôv. neskorogotický, zbarokizovaný 1705 – 07), fara (1787, s klasicistickou úpravou z 1804). Hlinené domy s valbovou strechou z 19. stor., malé stodoly a šopy so stĺpikovou a s rámovou konštrukciou s vypletanými stenami a so slamenými strechami; ľudové kroje.

Ardovo

Ardovo, maď. Pelsőcardó — obec v okrese Rožňava v Košickom kraji na záp. okraji Silickej planiny v Slovenskom krase, 277 m n. m.; 169 obyvateľov, 52,1 % slovenskej, 47,9 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1243 ako Erdes, 1318 Ordou, Ordov, 1320 Ardo, 1359 Ardow, 1773 Pelsőcz Ardó, 1786 Ardó, 1873 – 1913 Pelsőcardó, 1920 Ardovo, 1927 – 38 Ardovo, Ardó, 1938 – 45 Pelsőcardó, 1945 – 48 Ardovo, Ardó, 1948 Ardovo.

Obyvatelia sa zaoberali hájnictvom, baníctvom, chovom oviec a pálením uhlia. V blízkosti obce sa nachádza Ardovská jaskyňa s vyvieračkou, jaskynné sídlisko s dokladmi osídlenia v praveku (výskumy uskutočnil J. Böhm, J. Lichardus a Vladimir Jaroslav Fewkes , *1901, †1941) je dôležitým náleziskom z hľadiska stratigrafie a chronológie viacerých kultúr kamennej doby: potiskej, bukovohorskej a želiezovskej s bohatým archeologickým materiálom (keramika, štiepaná kamenná industria, kostené predmety). Nálezy z bronzovej doby patria pilinskej kultúre, z obdobia kyjatickej kultúry pochádza okrem keramiky aj poklad bronzových predmetov a ojedinelý nález bronzových nástrojov.

Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. kostol z 1788, roľnícka usadlosť s ľudovým domom z 1852.

Arma

Arma — miestna časť obce Málaš.

Báb

Báb — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v juhozáp. časti Nitrianskej pahorkatiny, 150 m n. m.; 1 093 obyvateľov (2015); miestne časti Alexandrov Dvor, Malý Báb, Veľký Báb.

Vznikla 1955 zlúčením Veľkého Bábu (písomne doložený 1156 ako Bab, 1268 terra Baab, 1365 Obaab, 1773 Nagy-Baab, Gros-Baab, 1786 Nagy-Bab, 1808 Nagy-Báb, Gross-Baab, Welký Báb, 1863 Nagybaáb, 1873 – 1913 Nagybáb, 1920 – 55 Veľký Báb) a Malého Bábu (1365 Wybaab, 1773 Kiss-Baab, Klein-Baab, 1786 Kisch-Bab, 1808 Kis-Báb, Klein-Baab, Malý Báb, 1863 Kisbaáb, 1873 – 1913 Kisbáb, 1920 – 55 Malý Báb).

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Archeologické nálezy: sídlisko čačianskej kultúry z mladšej bronzovej doby, sídliskové nálezy z 10. a 11. stor. Stavebné pamiatky: v miestnej časti Veľký Báb secesný kaštieľ (1908) s areálom (19. a 20. stor.), v miestnej časti Malý Báb barokový rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (18. stor.), hlinené domy so slamenou valbovou strechou (19. stor.). Výskumný ústav tabakového priemyslu a výskumná stanica Botanického ústavu SAV. V miestnej časti Veľký Báb národná prírodná rezervácia Bábsky les.

Babie

Babie — obec v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji v juž. časti Nízkych Beskýd, 215 m n. m.; 241 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1332 – 35 ako Babapateca, Babapataka, 1773 Bábafalva, Babafalu, Babje, 1786 Babafalva, Babíč, 1808 Bábafalva, Babjé, 1863 – 1902 Bábafalu, 1907 – 13 Bábafalva, 1920 Babie.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna, výrobou kolomaže a spracovaním kože a kožušín. Depot z mladšej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: ranogotický evanjelický a. v. kostol (1332 – 35), zrubové a hlinené domy so slamenou strechou (19. stor.), rímskokatolícky Kostol všetkých svätých (1995 – 97).

Babín

Babín — obec v okrese Námestovo v Žilinskom kraji v juhozáp. výbežku Oravskej kotliny, 680 m n. m.; 1 417 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1564 ako Babinowo, 1619 Babina, 1773, 1786, 1808, 1863 – 1913 Babin, 1920 Babín.

Obyvatelia sa živili salašníctvom, chovom dobytka, výrobou drevených predmetov a podomovým obchodom. Stavebné pamiatky: klasicistická kaplnka z 1. pol. 19. stor., rímskokatolícky Kostol zoslania Ducha Svätého z 1933 (architekt M. M. Harminc) so zariadením zo starého dreveného kostola z 1666, zrubové podmurované a podpivničené domy s vysokým štítom, na cintoríne kamenné kríže a náhrobníky s reliéfnou výzdobou z 19. a zo zač. 20. stor.

Babiná

Babiná — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v juhozáp. časti Pliešovskej kotliny na vých. úpätí Štiavnických vrchov, 415 m n. m.; 534 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1254 ako Babusceky, 1270 Babasceky, 1351 Babazeky, 1773 Babina, 1786 Babina, Babasék, 1808 Bábaszék, Babina, 1863 Babaszék, 1873 – 1913 Bábaszék, 1920 Babiná.

R. 1254 dostala mestské výsady ako banské mesto, neskôr poľnohospodárska obec; obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Archeologické nálezy z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Matúša (pôvodne románsky z 50. rokov 13. stor., upravený 1754 a 1771, gotický zvon z 1358), murovaný ľudový dom z 19. stor., evanjelický a. v. kostol z 1939.

Babindol

Babindol — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji v centre Žitavskej pahorkatiny, 205 m n. m.; 727 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1271 ako Bybyndal, 1339 Babundal, 1773 Babindall, 1786, 1808 Babindal, 1863 – 73 Babindál, 1877 Bábindál, 1882 Babindál, 1888 – 95 Babindal, 1898 – 1907 Bábindal, 1913 Babindál, 1920 – 75, 1996 Babindol.

R. 1976 – 96 pričlenená k obci Klasov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1909).

Babinec

Babinec — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v juhových. časti Slovenského rudohoria, 419 m n. m.; 71 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1407 ako Babalwska, 1413 Babaluchka, 1427 Babafalva, 1773 Babaluska, Babincz, 1786 Babalucschka, Babinz, 1808 Babaluska, Babiněc, 1863 – 1902 Babaluska, 1907 – 1913 Babarét, 1920 Babinec, 1927 – 73 Babínec, 1973 Babinec.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Archeologické nálezy: dve žiarové pohrebiská kyjatickej kultúry, depot bronzových predmetov z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: klasicistický evanjelický kostol a zvonica z konca 18. stor.

Babiše

Babiše — miestna časť obce Kolárovice.

Babkov

Babkov — miestna časť obce Lietavská Svinná-Babkov.

Bacúch

Bacúch — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji vo vých. časti Horehronského podolia, 629 m n. m.; 973 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1563 ako Bazuch, Batzuch, Watzuch, 1808 Baczuch, 1863 Bazuch, 1882 Bacuch, 1888 – 1913 Vacok, 1920 Bacúch.

Obyvatelia sa zaoberali ťažbou železnej rudy a hutníctvom, neskôr prácou v lesoch a na píle, pltníctvom, povozníctvom a tkaním plátna i súkna. Ojedinelé archeologické nálezy z neskorej kamennej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jozefa (1863, upravený 1936), zrubové a murované domy so šindľovou strechou (koniec 19. a zač. 20. stor). V Bacúšskej doline technicko-kultúrne pamiatka: hrádza vodnej nádrže (J. Paussinger, 1880), nad ňou prameň B. Němcovej, prírodná rezervácia Bacúšska jelšina (vyhlásená 1967, rozloha 4,3 ha) zriadená na ochranu smrekovo-jelšového porastu na alúviu horného toku Hrona.

Bacúrov

Bacúrov — obec v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji v severozáp. časti Pliešovskej kotliny na úpätí Štiavnických vrchov, 450 m n. m.; 164 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1255 ako Villa Bochorou, 1401 Bachur, 1773 Buczor, 1786 Buczur, Batzurowa, 1808 Baczur, Bacurowá, 1863 – 88 Bacur, 1892 – 1920 Bacúr, 1927 Bacúrov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 1. pol. 20. stor. rozšírená výroba chrbtových košov. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Šimona a Júdu (16. stor., zbarokizovaný 1790, zvony zo 16. stor.), drevená zvonica z konca 19. stor.

Báč

Báč, maď. Bacsfa — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji v záp. časti Žitného ostrova, 126 m n. m.; 552 obyvateľov, 27,7 % slovenskej, 70,7 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1319 ako Bochfolua, 1321 Boch, 1406 Bachfalua, 1773 Bacsfalva, 1786 Bacschfalu, 1808 Bácsfa, Bácsfalva, 1863 Bácsfa, Bácsfalu, 1873 – 95 Bácsfa, 1898 – 1920, 1927 – 48 Bačfa, Bacsfa, 1938 – 45 Bacsfa, 1948 Báč.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: ranobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho (1660 – 70), ranobarokový františkánsky kláštor a konvent (1660 – 70), socha sv. Antona Paduánskeho (1674), klasicistický kaštieľ (zač. 19. stor., zrekonštruovaný 2006 – 07), kalvária (1867).

Bačala

Bačala — miestna časť obce Veľká Dolina.

Bačka

Bačka, maď. Bacska — obec v okrese Trebišov v Košickom kraji vo vých. časti Košickej kotliny, 102 m n. m.; 651 obyvateľov, 4,5 % slovenskej, 84,5 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1214 ako Becheka, 1299 Bachka, 1323 Buchka, 1332 Bachka, 1773 Bacska, 1786 Bacschka, 1808 Bácska, Báčka, 1863 Bácska, 1873 – 77 Bacska, 1882 Bácska, 1888 Bacska, 1892 – 95 Bácska, 1898 – 1913 Bacska, 1920 Bačka, 1927 – 38 Bačka, Bacska, 1938 – 45 Bacska, 1945 – 48 Bačka, Bacska, 1948 Bačka.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (pôvodne gotický z pol. 15. stor., barokovo prestavaný v 18. stor., upravený v 19. – 20. stor. a 2013 – 14), klasicistická kúria (koniec 18. stor., upravená v 2. pol. 19. stor.), reformovaný kostol (1. pol. 19. stor., prestavaný zač. 20. stor.).