Hornotrácka nížina
Hornotrácka nížina, bulharsky Gornotrakijskaja nizina — nížina v juhovýchodnom Bulharsku v povodí stredného toku rieky Marica medzi horskými sústavami Stará planina na severe a Rodopy na juhu, je pretiahnutého tvaru v rovnobežkovom smere; dĺžka 160 – 180 km, šírka do 50 km, rozloha okolo 6 030 km2 (najväčšia vnútrozemská panva Balkánskeho polostrova).
Nížina vznikla ako zložitá priekopová prepadlina s mozaikovito usporiadanou sústavou krýh poklesnutých koncom treťohôr a začiatkom štvrtohôr. Podložie tvoria prekambrické a prvohorné horniny prekryté treťohornými jazernými sedimentmi a tenkou vrstvou riečnych sedimentov pleistocénneho veku (celková hrúbka sedimentov viac ako 100 m). Priemerná výška územia je 168 m n. m. Územie je seizmicky aktívne (v priebehu posledných 200 rokov 4 až 5 silných zemetrasení). V oblasti sú ložiská lignitu celoštátneho významu (Východomarická uhoľná panva a Západomarická uhoľná panva) a ložiská sadrovca.
Západná časť územia má prechodné kontinentálne, juhovýchodná časť stredomorské podnebie. Územie je charakteristické miernymi zimami s januárovými teplotami -2 až 2 °C, v júli dosahujú teploty 21 – 24 °C, ročný úhrn zrážok je v západnej časti 500 mm, vo východnej do 600 mm.
Územie patrí k úmoriu Egejského mora. Hlavným vodným tokom je rieka Marica.
Hornotrácka nížina s úrodnými pôdami je hlavným poľnohospodárskym regiónom Bulharska. V západnej časti sa pestuje ovocie, zelenina (rajčiaky, paprika, uhorky), vinič a technické plodiny, vo východnej časti obilie a bavlník. V oblasti je rozšírený chov dobytka. Z priemyselných odvetví je najvýznamnejšie potravinárstvo (v Plovdive).
Územie je husto zaľudnené a vedú ním najvýznamnejšie dopravné komunikácie krajiny (železničné a cestné spojenie Sofia – Burgas, úsek transkontinentálnej cesty a železnice do Istanbulu). Najväčšie mestá: Pazardžik, Plovdiv, Chaskovo, Stara Zagora.