hoľa

hoľa — vegetačný útvar, rozsiahla trávnatá plocha vo vysokých pohoriach na mierne sklonených svahoch s pôdnou pokrývkou. Ako prirodzený bioklimatický stupeň (→ bioklimatológia) sa vyskytuje nad hornou hranicou lesa v miestach, kde chlad už neumožňuje rast drevín (zóna vysokohorských lúk). V súvislosti s valašskou kolonizáciou v 17. a 18. stor. sa hole na Slovensku druhotne rozšírili aj do nižších horských polôh (Veľká Fatra, Malá Fatra, Nízke Tatry a i.). Vznikli odstránením kosodreviny a umelým znížením hornej hranice lesa a ako hôľne pasienky slúžili na pasenie hospodárskych zvierat (oviec, mladého hovädzieho dobytka, volov a koní), ktoré sa na rozdiel od dojných kráv nemuseli denne vracať do dediny. Sú pokryté trávnatými porastmi (pasenie dobytka na nich podmienilo vznik špecifických spoločenstiev s prevahou druhov dobre znášajúcich permanentné zošľapávanie dobytkom) a lichenizovanými hubami, ojedinele sa vyskytujú ohryzené alebo vetrom a snehom obrúsené dreviny. V súčasnosti poľnohospodárske využívanie týchto území klesá a na viacerých miestach dochádza k ich postupnému zarastaniu kosodrevinou a lesom. V dôsledku neprítomnosti vyšších stromov hrozí na holiach zvýšené nebezpečenstvo lavín.