Hofburg

Text hesla

Hofburg — architektonický komplex vo Viedni pozostávajúci z viacerých navzájom spojených budov z rôznych období (13. stor. – začiatok 20. stor.), bývalá rezidencia Habsburgovcov, 1438 – 1583 a 1612 – 1806 sídlo panovníkov Svätej rímskej ríše nemeckého národa, 1806 – 1918 rakúskych cisárov, v súčasnosti sídlo rakúskeho spolkového prezidenta.

Najstaršou zachovanou časťou Hofburgu je Alte Burg, ktorého jadro tvorí Švajčiarsky dvor s Hradnou kaplnkou a so Švajčiarskou bránou. Švajčiarsky dvor (Schweizerhof) bol pôvodne gotický hrad z konca 13. stor., ktorý má renesančnú fasádu z 1533 – 68. V súčasnosti sa v ňom nachádza Klenotnica (Schatzkammer), uschovávajúca korunovačné klenoty Svätej rímskej ríše nemeckého národa a významné diela európskeho umeleckého remesla rozličných období (súčasť Umeleckohistorického múzea). Hradná kaplnka (Burgkapelle) je prvýkrát spomínaná v roku 1296, v rokoch 1447 – 49 bola prestavaná a v 17. – 18. stor. barokovo upravená. Švajčiarsku bránu (Schweizertor) postavil a vymaľoval 1552 – 53 P. Ferrabosco.

Súčasťou komplexu je aj renesančné krídlo Stallburg (1558 – 68), ktoré bolo pôvodne rezidenciou a od 18. stor. sa tu nachádzali stajne – odtiaľ názov. V súčasnosti tam sídli Španielska dvorská jazdecká škola (Spanische Hofreitschule) a múzeum lipických koní. Do komplexu Alte Burg patrí aj neskororenesančné krídlo Amalienburg (15. stor., 1576 – 1612 prebudované) a ranobarokové Leopoldovské krídlo (Leopoldinischer Trakt; 1660 – 67, prebudované 1683), ktoré je od 1946 sídlom spolkového prezidenta.

Barokovú prestavbu v 18. stor. viedol J. E. Fischer z Erlachu, ktorý vytvoril umelecky najvýznamnejšiu budovu Hofburgu – Dvorskú knižnicu (Hofbibliothek; podľa plánov svojho otca J. B. Fischera z Erlachu z 1722, dnes Rakúska národná knižnica, Österreichische Nationalbibliothek), ríšsku kanceláriu (Reichskanzleitrakt; 1726 – 30) a zimnú cisársku jazdiareň (Winterreitschule; 1729 – 35). Podľa jeho plánov bolo koncom 19. stor. na mieste starého divadla postavené Michalské krídlo (Michaelertrakt). Na juhovýchodnej strane uzatvára komplex Albertina.

Začiatkom 20. stor. bol ako súčasť plánovaného, ale len čiastočne realizovaného cisárskeho fóra vybudovaný Neue Burg (aj Neue Hofburg; dokončený 1913), v ktorom sú v súčasnosti umiestnené časti Rakúskej národnej knižnice (zbierky portrétov a obrazový archív), konferenčné centrum a viaceré múzeá (Ephesos-Museum, Völkerkundemuseum a i.).

V roku 2001 bol Hofburg ako súčasť historického centra Viedne zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Text hesla

Hofburg — architektonický komplex vo Viedni pozostávajúci z viacerých navzájom spojených budov z rôznych období (13. stor. – začiatok 20. stor.), bývalá rezidencia Habsburgovcov, 1438 – 1583 a 1612 – 1806 sídlo panovníkov Svätej rímskej ríše nemeckého národa, 1806 – 1918 rakúskych cisárov, v súčasnosti sídlo rakúskeho spolkového prezidenta.

Najstaršou zachovanou časťou Hofburgu je Alte Burg, ktorého jadro tvorí Švajčiarsky dvor s Hradnou kaplnkou a so Švajčiarskou bránou. Švajčiarsky dvor (Schweizerhof) bol pôvodne gotický hrad z konca 13. stor., ktorý má renesančnú fasádu z 1533 – 68. V súčasnosti sa v ňom nachádza Klenotnica (Schatzkammer), uschovávajúca korunovačné klenoty Svätej rímskej ríše nemeckého národa a významné diela európskeho umeleckého remesla rozličných období (súčasť Umeleckohistorického múzea). Hradná kaplnka (Burgkapelle) je prvýkrát spomínaná v roku 1296, v rokoch 1447 – 49 bola prestavaná a v 17. – 18. stor. barokovo upravená. Švajčiarsku bránu (Schweizertor) postavil a vymaľoval 1552 – 53 P. Ferrabosco.

Súčasťou komplexu je aj renesančné krídlo Stallburg (1558 – 68), ktoré bolo pôvodne rezidenciou a od 18. stor. sa tu nachádzali stajne – odtiaľ názov. V súčasnosti tam sídli Španielska dvorská jazdecká škola (Spanische Hofreitschule) a múzeum lipických koní. Do komplexu Alte Burg patrí aj neskororenesančné krídlo Amalienburg (15. stor., 1576 – 1612 prebudované) a ranobarokové Leopoldovské krídlo (Leopoldinischer Trakt; 1660 – 67, prebudované 1683), ktoré je od 1946 sídlom spolkového prezidenta.

Barokovú prestavbu v 18. stor. viedol J. E. Fischer z Erlachu, ktorý vytvoril umelecky najvýznamnejšiu budovu Hofburgu – Dvorskú knižnicu (Hofbibliothek; podľa plánov svojho otca J. B. Fischera z Erlachu z 1722, dnes Rakúska národná knižnica, Österreichische Nationalbibliothek), ríšsku kanceláriu (Reichskanzleitrakt; 1726 – 30) a zimnú cisársku jazdiareň (Winterreitschule; 1729 – 35). Podľa jeho plánov bolo koncom 19. stor. na mieste starého divadla postavené Michalské krídlo (Michaelertrakt). Na juhovýchodnej strane uzatvára komplex Albertina.

Začiatkom 20. stor. bol ako súčasť plánovaného, ale len čiastočne realizovaného cisárskeho fóra vybudovaný Neue Burg (aj Neue Hofburg; dokončený 1913), v ktorom sú v súčasnosti umiestnené časti Rakúskej národnej knižnice (zbierky portrétov a obrazový archív), konferenčné centrum a viaceré múzeá (Ephesos-Museum, Völkerkundemuseum a i.).

V roku 2001 bol Hofburg ako súčasť historického centra Viedne zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hofburg [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-09-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hofburg