Hnutie 4. mája

Hnutie 4. mája — spoločensko-politické, protifeudálne a protiimperialistické reformné hnutie intelektuálov v Číne 1919 – 21 zamerané na národnú nezávislosť, emancipáciu jednotlivca, ako aj premenu štátu a kultúry. Začalo sa 4. 5. 1919 masovou demonštráciou 13 pekinských univerzít proti rozhodnutiam Parížskej mierovej konferencie odovzdať Japonsku bývalé nemecké koncesie v severových. časti provincie Šan-tung a proti podpísaniu následnej Versaillskej mierovej zmluvy. Okrem politického dosahu znamenalo aj intelektuálny prelom, ktorého výsledkom bol ústup od tradičnej konfuciánskej etiky, stupňovanie úsilia o výchovu novej, mladej inteligencie, rozvoj modernej čínskej literatúry (tvorba v modernom, hovorovom jazyku) a o osvojovanie si výdobytkov európskej a svetovej duchovnej kultúry (moderná → čínska filozofia). Hnutie prispelo aj k reorganizácii strany Kuomintang (Národnej strany) a podnietilo aj neskorší vznik Komunistickej strany Číny (1921).