histamín
histamín [gr.], 1H-imidazol-4-etánamín, β-aminoetylimidazol — biogénny amín vznikajúci dekarboxyláciou histidínu. Jeden zo základných mediátorov anafylaxie (skorej fázy alergickej reakcie). Bezfarebná kryštalická látka rozpustná vo vode a v etanole, nerozpustná v éteri; teplota topenia 83 – 84 °C. Nachádza sa vo všetkých telových tkanivách, ale v koncentrovanej forme iba v granulách žírnych buniek a bazofilov, odkiaľ sa uvoľňuje pri anafylaktických a anafylaktoidných reakciách. Pôsobí prostredníctvom receptorov (H1-receptory sprostredkúvajú akútne cievne účinky – vazodilatáciu, zníženie krvného tlaku, kontrakcie hladkých svalov a uplatňujú sa pri vzniku alergického zápalu, H2-receptory majú cievne účinky a zúčastňujú sa na regulácii sekrécie žalúdočnej šťavy, H3-receptory sa uplatňujú najmä pri regulácii uvoľňovania histamínu z centrálneho nervového systému, H4-receptory z eozinofilov, bazofilov a zo žírnych buniek).
V prírode sa histamín vyskytuje ako následok hnilobných procesov napr. v ľahko sa kaziacich potravinách bohatých na proteíny (ryby, rybie výrobky) alebo v potravinách, ktoré v procese zrenia a skladovania podliehajú biochemickým a mikrobiálnym zmenám (niektoré druhy syrov, surová saláma, surová šunka, kyslá kapusta, špenát, extrakty z droždia, víno, pivo). Nachádza sa aj v žihľave, námeli, vo včeľom jede a v slinových sekrétoch bodavého hmyzu. Vyvoláva kontrakcie hladkých svalov, najmä priedušničiek (bronchiolov) a malých ciev s následným zúžením dýchacích ciest, ktoré je príčinou sťaženého výdychu (napr. pri astmatickom záchvate), spôsobuje rozšírenie malých krvných ciev a zvýšenie ich priepustnosti prejavujúce sa na koži opuchom a sčervenaním (→ žihľavka). Všeobecne vyvoláva zvýšenú tvorbu sekrétov a opuch slizníc, čo sa prejavuje napr. pri astme, alergickej (sennej) nádche alebo pri alergickom zápale očných spojoviek. Syntetický histamín sa využíva na diagnostické účely (napr. na vyšetrovanie kyslosti žalúdočnej šťavy). Pôsobenie histamínu možno utlmovať antihistaminikami.