hipodróm

hipodróm [gr.] —

1. hippodromos — pôvodne v antickom Grécku športová dráha na preteky v jazde na koňoch a na vozoch so záprahom. Areál pozostával z pozdĺžnej pretekárskej dráhy (area; až 1 500 m) a hľadiska, na ktoré sa využili svahy údolia. Pretekárska dráha mala jednu z kratších strán ukončenú polkruhom, druhá kratšia strana bola voľná a slúžila ako štartovacie a cieľové stanovište. Začiatok a koniec dráhy označovali kamenné stĺpy (méta), ktoré musel jazdec alebo záprah obísť a medzi ktorými boli dráhy oddelené menším násypom. Dĺžka dráhy bola zvyčajne štyri stadiá (→ stadion). Vlastné hipodrómy mali veľké grécke mestá (Atény, Téby, Antiochia, Alexandria) a posvätné okrsky (Olympia, Delfy). Medzi najznámejšie patrili hipodróm v Olympii (dlhý približne 770 m) a Aténach, najväčší bol hipodróm v Konštantínopole (dnes Istanbul; 80-tisíc divákov). Z gréckeho hipodrómu sa vyvinul rímsky cirkus;

2. v súčasnosti jazdiareň.