hexagram

hexagram [gr.] —

1. symbol v tvare pravidelnej šesťcípej hviezdy tvorený dvoma rovnakými navzájom sa prenikajúcimi rovnostrannými trojuholníkmi. Známy od staroveku, používaný v rôznych náboženských, historických a kultúrnych kontextoch. Podľa tradičného výkladu jeden trojuholník je symbolom ohňa (mužský, s vrcholom smerujúcim nahor), druhý symbolom vody (ženský, s vrcholom smerujúcim nadol) a spolu predstavujú celistvý bipolárny harmonický systém. Dualizmus oheň – voda neskôr nahradil výklad o štyroch elementoch: oheň, voda, vzduch (trojuholník s priečkou orientovaný vrcholom nahor) a zem (trojuholník s priečkou s vrcholom smerujúcim nadol). V symbolike alchýmie tento súbor štyroch elementov predstavuje pramatériu, v ktorej sú zastúpené všetky zložky. V podobnom význame sa hexagram ako symbol celistvosti vyskytoval na pečatiach slobodomurárskych lóží. V okultizme je považovaný aj za účinný magický symbol (ochranná aj čarodejná moc). Používanie hexagramu sa pripisovalo už židovskému kráľovi Šalamúnovi (podľa tradície ním údajne zaklínal démonov a privolával anjelov), preto sa nazýva aj Šalamúnova pečať (sigillum Salomonis). V judaizme sa v antickom období hexagram vyskytoval vo výzdobe synagóg, na lampách, amuletoch a i.; od 19. storočia považovaný za všeobecný symbol judaizmu (→ Dávidova hviezda);

2. grafický spôsob zobrazenia čínskej svetonázorovej symboliky prírodnej dialektiky jin-jang šesťčiarovými postupnými kombináciami plnej (symbol jang) a prerušenej (symbol jin) čiary. Čínski šamani v období dynastie Čou vytvorili takto grafický kruh 64 hexagramov, ktorý mal znázorňovať tak kalendárny cyklus všetkých prírodných i životných premien v priebehu jedného poľnohospodárskeho roka, ako aj predpokladaný vzorec životných situácií i ďalšieho priebehu premien všetkého životného bytia v budúcnosti. Vďaka tomu sa súbor 64 hexagramov jin-jang stal aj základnou ideovou kostrou najstaršej čínskej vešteckej príručky, tzv. Knihy premien (I-ťing).