Herculaneum

Herculaneum [-kulá-] — archeologická lokalita, antické mesto v juž. Taliansku na území dnešnej Kampánie medzi Neapolom a Pompejami na skalnej terase na záp. úpätí Vezuvu; dnes Ercolano. Herculaneum bolo objavené náhodne 1709, systematický archeologický výskum sa začal 1927. Založené Oskami, v 6. – 5. stor. pred n. l. etruské, od 307 pred n. l. rímske mesto, 89 pred n. l. dostalo štatút municípia. Prechádzala ním dôležitá pobrežná cesta z Neapola do Pompejí a Nucerie (dnes Nocera Inferiore). R. 63 bolo silno poškodené zemetrasením. Okolo polnoci z 24. na 25. 8. 79 n. l. zničené výbuchom sopky Vezuv spolu s Pompejami a mestom Stabiae. Zatiaľ čo Pompeje boli zasypané popolom, Herculaneum zaliala 15 – 20 m hrubá vrstva materiálu z pyroklastického prúdu (tvorili ho horúci popol, prach a plyny vyvrhované v podobe žeravého mračna), ktorý sa po výbuchu Vezuvu spustil zo strání sopky; sopečný materiál prenikol cez každý otvor i do budov. Väčšina obyvateľov sa zachránila (obetí bolo menej ako v Pompejach).

Herculaneum bolo obľúbeným oddychovým miestom rímskej aristokracie, v porovnaní s Pompejami bolo menšie (asi pätina ich rozlohy), jeho architektúra a výzdoba však dosahovali vyššiu úroveň a eleganciu. Bolo obkolesené hradbami a vnútri členené viacnásobným systémom pravouhlých ulíc (cardo, decumanus). Štvrte boli husto zastavané poschodovými domami (niektoré aj 3-poschodové) s balkónmi a s mozaikovou výzdobou. Z dosiaľ preskúmaných stavieb medzi najcennejšie patria dvoje kúpele, fórum, divadlo a súkromné domy, napr. Casa di Nettuno e Anfitrite. Väčšina nástenných malieb a plastík z Herculanea je uložená v Národnom archeologickom múzeu v Neapole. R. 1997 bolo Herculaneum zapísané do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO.