Hallstatt

Text hesla

Hallstatt [-štat] — obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v oblasti Salzkammergut (historicky Soľná komora) južne od mesta Bad Ischl na svahoch masívu Dachstein na západnom brehu Halštatského jazera; 774 obyvateľov (2017). Soľná baňa, ťažba soli v okolitých horách už v neolite, v rímskej dobe a vo včasnom stredoveku prerušená, obnovená 1305, 1311 dostal Hallstatt právo trhu. Stavebné pamiatky: neskorogotický farský kostol Mariae Himmelfahrt (1505), pri ňom kostnica (asi 1 200 ľudských lebiek pomaľovaných kvetinovými vzormi, mnohé s menom, dátumom a príčinou smrti). Múzeum (po viedenskom Prírodovednom múzeu najbohatšie zbierky halštatskej kultúry). Turistické stredisko, jedno z najkrajších miest oblasti Salzkammergut rozložené na terasách príkreho svahu. V blízkosti Hallstattu sa nachádzajú klimatické a minerálne kúpele Bad Goisern s jódovou vodou, jaskynné systémy a vrch Salzberg (1 030 m n. m.) s najstaršími soľnými baňami v Európe (Salzweten).

Významné archeologické nálezisko. V časti Salzberg ležiacej 450 m nad jazerom bolo objavené sídlisko a pohrebisko z 1. pol. 1. tisícročia pred n. l. zo staršej železnej doby (→ halštatská kultúra). Bohaté pohrebisko a nálezy zvnútra vrchu dokazujú, že oblasť bola v minulosti centrom ťažby a obchodu so soľou. Prvé systematické výskumy v areáli pohrebiska sa uskutočnili 1846 – 63. V tom období bolo preskúmaných 980 hrobov a získaných asi 19 500 predmetov. Celkový počet hrobov sa dnes odhaduje na 2 000, z nich bolo doteraz preskúmaných približne 1 300. Pochovávať sa do nich začalo okolo 800 pred n. l., posledné hroby sú asi zo 400 – 350 pred n. l. Veľmi bohato boli vybavené bojovnícke hroby s mečmi a dýkami, ktoré pravdepodobne patrili majiteľom soľných baní. Medzi milodarmi prevažujú náramky, spony, ihlice, nákrčníky, zdobené plechové pásy, jantárové perly a bronzové nádoby. Bohatstvo plynúce z obchodu so soľou zapríčinilo sociálnu diferenciáciu obyvateľstva. Soľné bane s dlhými šachtami boli vo viacerých revíroch v nadmorskej výške 1 000 – 1 200 m n. m. V soli sa zakonzervovalo aj mnoho predmetov z organického materiálu (zvyšky tkanín z ovčej vlny a ľanu), ktoré sú dokladom pracovných postupov, oblečenia baníkov a i. Odev baníkov bol z kože a kožušín, nosili ploché alebo zahrotené kožené čiapky. Pri práci používali rôzne mlaty, soľ sa lopatami nakladala do vriec z hovädzej kože, ktoré vynášali na povrch. Na ošetrovanie rán sa používala liečivá bylina deväťsil. Zánik baní nie je definitívne vysvetlený, príčinou mohla byť banská katastrofa, ale aj keltská expanzia na prelome 5. a 4. stor. pred n. l. Hallstatt je súčasťou územia Hallstatt-Dachstein 1997 zapísaného do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Text hesla

Hallstatt [-štat] — obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v oblasti Salzkammergut (historicky Soľná komora) južne od mesta Bad Ischl na svahoch masívu Dachstein na západnom brehu Halštatského jazera; 774 obyvateľov (2017). Soľná baňa, ťažba soli v okolitých horách už v neolite, v rímskej dobe a vo včasnom stredoveku prerušená, obnovená 1305, 1311 dostal Hallstatt právo trhu. Stavebné pamiatky: neskorogotický farský kostol Mariae Himmelfahrt (1505), pri ňom kostnica (asi 1 200 ľudských lebiek pomaľovaných kvetinovými vzormi, mnohé s menom, dátumom a príčinou smrti). Múzeum (po viedenskom Prírodovednom múzeu najbohatšie zbierky halštatskej kultúry). Turistické stredisko, jedno z najkrajších miest oblasti Salzkammergut rozložené na terasách príkreho svahu. V blízkosti Hallstattu sa nachádzajú klimatické a minerálne kúpele Bad Goisern s jódovou vodou, jaskynné systémy a vrch Salzberg (1 030 m n. m.) s najstaršími soľnými baňami v Európe (Salzweten).

Významné archeologické nálezisko. V časti Salzberg ležiacej 450 m nad jazerom bolo objavené sídlisko a pohrebisko z 1. pol. 1. tisícročia pred n. l. zo staršej železnej doby (→ halštatská kultúra). Bohaté pohrebisko a nálezy zvnútra vrchu dokazujú, že oblasť bola v minulosti centrom ťažby a obchodu so soľou. Prvé systematické výskumy v areáli pohrebiska sa uskutočnili 1846 – 63. V tom období bolo preskúmaných 980 hrobov a získaných asi 19 500 predmetov. Celkový počet hrobov sa dnes odhaduje na 2 000, z nich bolo doteraz preskúmaných približne 1 300. Pochovávať sa do nich začalo okolo 800 pred n. l., posledné hroby sú asi zo 400 – 350 pred n. l. Veľmi bohato boli vybavené bojovnícke hroby s mečmi a dýkami, ktoré pravdepodobne patrili majiteľom soľných baní. Medzi milodarmi prevažujú náramky, spony, ihlice, nákrčníky, zdobené plechové pásy, jantárové perly a bronzové nádoby. Bohatstvo plynúce z obchodu so soľou zapríčinilo sociálnu diferenciáciu obyvateľstva. Soľné bane s dlhými šachtami boli vo viacerých revíroch v nadmorskej výške 1 000 – 1 200 m n. m. V soli sa zakonzervovalo aj mnoho predmetov z organického materiálu (zvyšky tkanín z ovčej vlny a ľanu), ktoré sú dokladom pracovných postupov, oblečenia baníkov a i. Odev baníkov bol z kože a kožušín, nosili ploché alebo zahrotené kožené čiapky. Pri práci používali rôzne mlaty, soľ sa lopatami nakladala do vriec z hovädzej kože, ktoré vynášali na povrch. Na ošetrovanie rán sa používala liečivá bylina deväťsil. Zánik baní nie je definitívne vysvetlený, príčinou mohla byť banská katastrofa, ale aj keltská expanzia na prelome 5. a 4. stor. pred n. l. Hallstatt je súčasťou územia Hallstatt-Dachstein 1997 zapísaného do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hallstatt [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-01-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hallstatt