grécke písmo

grécke písmo — abecedné písmo Grékov odvodené od fenického písma.

Pred jeho vznikom sa používalo slabičné písmo známe ako lineárne písmo B (rozlúštené 1952 Michaelom Ventrisom a Johnom Chadwickom), ktoré sa pravdepodobne vyvinulo z dodnes nerozlúšteného lineárneho písma A (→ egejské písma). V lineárnom písme B sú zaznamenané najstaršie písomné pamiatky gréckeho jazyka (15. stor. pred n. l.). Hlavným prameňom nápisov v tomto písme je takmer 5 900 nevypálených hlinených tabuliek nájdených v 16 lokalitách (Knóssos, Téby, Mykény, Pylos a i.), zaznamenávajúcich podrobnosti hospodárskej činnosti mykénskej civilizácie južného Grécka a Kréty. Po zániku mykénskeho sveta okolo roku 1200 pred n. l. sa v temnom období písmo na takmer 400 rokov vytratilo. Koncom 9. alebo začiatkom 8. stor. pred n. l. utvorili Gréci nový systém písma – abecedu (alfabeta, starogrécky alfabéta), pričom vychádzali zo semitského modelu, ktorý mal osobitné znaky len pre spoluhlásky. Hlavná zásluha Grékov spočíva v zavedení písmen na označenie samohlások, čo znamenalo novú etapu vo vývine písma a zohralo dôležitú kultúrnu úlohu. Veľkou zásluhou Grékov bolo aj utvorenie prvého abecedného číslicového systému na svete, čím grécke písmo výrazne spätne vplývalo na semitské abecedy. Najstaršie datovateľné nápisy v gréckom abecednom písme pochádzajú asi zo 750 – 725 pred n. l. z Atén (dipylská váza) a z kolónie Ischia v Tyrrhenskom mori (tzv. Nestorova čaša); nápisov v gréckej abecede sú tisíce, a to najmä z helenistického a rímskeho obdobia.

Abecedné grécke písmo sa delilo na dve vetvy, na východogrécke a západogrécke písmo, ktoré sa členili na viacero miestnych variantov líšiacich sa zvláštnosťami grafického stvárnenia jednotlivých znakov. Východogrécke písmo sa vyvinulo do klasického starogréckeho a byzantského písma a stalo sa základom koptského, gótskeho, slovanského cyrilského, ako aj arménskeho a sčasti gruzínskeho písma. Jestvuje hypotéza, že na základe gréckeho minuskulného písma bolo v polovici 9. stor. n. l. utvorené aj hlaholské písmo. Zo západogréckeho písma vychádza etruské, latinské a germánske runové písmo. Grécke písmo sa tak stalo priamym alebo nepriamym vzorom pre iné abecedy, písomné sústavy používané vo veľkej časti súčasného sveta boli vytvorené na jeho základe. Výtvorom Grékov sú aj najstaršie stenografické zápisy reči. Zachované pamiatky gréckej stenografie pochádzajú zo 4. – 3. stor. pred n. l.

Klasická celogrécka abeceda pozostávajúca z 24 – 27 písmen vznikla v 5. – 4. stor. pred n. l. na základe iónskeho (milétskeho) variantu gréckeho písma. Z hľadiska vývinu gréckeho písma bol najvýznamnejší rok 403 pred n. l., keď bola v Aténach namiesto používaného atického písma zavedená klasická abeceda. Koncom 4. stor. pred n. l. sa už používala v celom Grécku i v gréckych kolóniách a vytlačila dovtedajšie miestne varianty. Znaky sigma, koppa a sampi sa používali len na označenie číslic a neskôr sa prestali používať. Grécke písmo je zastúpené niekoľkými typmi: monumentálnym písmom na tvrdých materiáloch (na kameni, kove, keramike; od 8. stor. pred n. l.), unciálou (na papyruse od 4. stor. pred n. l., na pergamene od 2. stor. n. l.), kurzívou (od 3. stor. n. l.). V 13. stor. bola zavedená mladšia minuskula, ktorá poslúžila ako vzor pre prvé tlačené písmo (15. stor.). Súčasné tlačené grécke písmená boli utvorené v 17. stor. Novogrécky spôsob rukopisného písma sa vytvoril pod vplyvom gréckej a latinskej minuskuly. Grécke písmo sa v súčasnosti používa len na zápis gréckeho jazyka, a to v Grécku a na Cypre, používajú ho aj grécke menšiny najmä v USA, Nemecku, Austrálii, Kanade, Spojenom kráľovstve, Albánsku, Taliansku a i. Na zápis súčasnej gréčtiny sa používa tá istá abeceda ako na zápis starej gréčtiny, iba fonetická hodnota niektorých písmen sa zmenila. Novogrécka abeceda má 24 písmen. V matematike a v iných exaktných vedách sa grécke písmená používajú ako medzinárodné znaky.