Gottsched, Johann Christoph

Gottsched [-šed], Johann Christoph, 2. 2. 1700 Juditten, východné Prusko, dnes Mendelejevo, súčasť Kaliningradu, Rusko – 12. 12. 1766 Lipsko — nemecký osvietenský spisovateľ a literárny kritik.

Od roku 1724 žil v Lipsku, kde pôsobil na univerzite (1730 mimoriadny profesor poézie, 1734 riadny profesor logiky a metafyziky). V roku 1724 zostavil rozsiahly program obnovy nemeckej literatúry vrátane reformy divadla. Umenie považoval za nástroj morálnej výchovy a v mene racionalizmu chcel z neho odstrániť všetko fantazijné, imaginárne. Koncom 20. rokov 18. stor. sa v reformnom úsilí spojil s herečkou a principálkou kočovného divadla Frederike Caroline Neuberovou a jej manželom Johannom Neuberom, s ktorými pripravil cestu na vznik moderného nemeckého divadla. Ako príklad moderných hier vydal vlastné tragédie (Umierajúci Cato, Sterbender Cato, uvedená 1731, vydaná 1732), divadelné hry svojich žiakov a preklady francúzskych divadelných hier v zbierke Nemecké divadlo zriadené podľa pravidiel starých Grékov a Rimanov (Die Deutsche Schaubühne nach den Regeln der alten Griechen und Römer eingerichtet, 6 zväzkov, 1741 – 45), čím vytvoril základ nového repertoáru. Podľa vzoru francúzskeho klasicizmu a racionalizmu sa usiloval o jasnosť a zrozumiteľnosť v literatúre a jazyku, najmä v spisoch Esej o kritickom literárnom umení pre Nemcov (Versuch einer Critischen Dichtkunst vor die Deutschen, 1730) a Základy nemeckého jazyka (Grundlegung einer Deutschen Sprachkunst, 1748). Vydával moralistické týždenníky Die Vernünfftigen Tadlerinnen (Rozumné mravokárky, 1725 – 26) a Der Biedermann (Poctivec, 1727 – 29). Jeho odporcami boli švajčiarski profesori Johann Jakob Bodmer a Johann Jakob Breitinger, neskôr nemecký dramatik Gotthold Ephraim Lessing.