gema
Gema s postavou Minervy nájdená v areáli Gerulaty v Rusovciach, karneol, prelom 2. – 3. stor. n. l.
gema [lat.] — 1. bot. rozmnožovacie teliesko; chlamydospóre podobná hrubostenná odpočívajúca bunka slúžiaca na vegetatívne rozmnožovanie (napr. paličkovitých plesní z čeľade plesňovité) umožňujúca prežiť nepriaznivé obdobie (zimu, sucho a pod.). Vzniká delením vláken (hýf) na krátke bunky, ktoré sa obklopia pevnou blanou a následne sa od seba oddelia;
2. výtv. a) v širšom význame súhrnný pojem používaný v antike na označenie prác s glyptickým (rezaným alebo rytým) zobrazením, → glyptika (aj gemoglyptika; z lat. gemma = drahokam, gr. glyfein = vyrezávať, vydlabávať, ryť); b) v užšom význame umelecké dielo z polodrahokamov zdobené negatívnym (do hĺbky rezaným) reliéfom (tzv. negatívna gema, nazývaná aj gema diaglyphica alebo intaglio). Gemy boli známe už v 4. tisícročí pred n. l. (pečatné valčeky starovekých kultúr Mezopotámie). Gema s vypuklým reliéfnym dekorom sa označuje ako gema anaglyphica alebo kamea.