fyla

fyla [gr.], fýlia —

1. gr. fylé — v starovekom Grécku pôvodne názov kmeňa, do ktorého bolo obyvateľstvo rozdelené podľa pokrvnej príbuznosti, neskôr názov jednotky územnej správy. Rozlišujú sa dórske (v Sparte tri – Hylleis, Dymanes, Pamfyloi) a iónske fyly (štyri – Aigikoreis, Argadeis, Geleontes, Hoplétes). Iónske fyly založené na príbuzenských zväzkoch sa delili na frátrie a rody (gr. gené). V 7. stor. pred n. l. vznikli v rámci aténskeho mestského štátu trittye (gr. trittyes; tri v každej fyle) a naukrárie (gr. naukrariai; 12 v každej fyle) organizované podľa územnej príslušnosti obyvateľov bez ohľadu na rodové zväzky. Kleisthenés zaviedol v roku 508 pred n. l. delenie Atiky na 10 územných fýl, z ktorých každá zahŕňala tri trittye (mestskú, vnútrozemskú a prímorskú). Trittye sa ďalej delili na démy (najmenšie jednotky územného členenia Atiky). Z každej fyly bolo v rade (bulé) 50 členov, ktorí boli počas 1/10 roka prytanmi, a jedného svojho príslušníka volila do zboru 10 stratégov;

2. zoskupenie jazykov, o ktorých sa predpokladá, že sú geneticky príbuzné a majú isté percento spoločných slov, ale stupeň ich príbuznosti je nižší, menej jednoznačný či vzdialenejší ako v prípade jazykovej rodiny. Pre ešte všeobecnejšie alebo ešte menej jednoznačné zoskupenia sa niekedy používa termín makrofyla. Termíny fyla a makrofyla sa najčastejšie používajú pri indiánskych, papuánskych a austrálskych jazykoch.