fosforečné hnojivá
fosforečné hnojivá — hnojivá poskytujúce poľnohospodárskym plodinám biogénny prvok fosfor. Obsah fosforu v hnojive sa vyjadruje prepočtom na obsah oxidu fosforečného P2O5 (v %). Základnou surovinou na výrobu fosforečných hnojív sú prírodné fosforečnany (apatity a fosfority; obsahujú jeden alebo viac fosfátových minerálov v dostatočnej čistote a množstve, ktoré možno využiť na výrobu fosforu a jeho zlúčenín). Chemicky sa fosforečnany spracúvajú troma spôsobmi: 1. elektrotermickou výrobou elementárneho fosforu a jeho ďalším spracovaním na kyselinu fosforečnú a jej zlúčeniny; 2. rozkladom minerálnymi kyselinami; 3. termicky.
Prvým priemyselne vyrábaným fosforečným hnojivom bol superfosfát obsahujúci fosforečnú zložku vo forme dihydrogenfosforečnanu vápenatého Ca(H2PO4)2 · H2O, ktorý je rozpustný vo vode. Podľa spôsobu technológie rozkladu fosforečnanov minerálnymi kyselinami sa rozlišujú tri druhy superfosfátov: jednoduchý (s obsahom 16 – 19 % P2O5), obohatený (25 – 32 % P2O5) a trojitý (40 – 48 % P2O5). Superfosfáty majú veľký podiel vodorozpustnej formy, preto sú obľúbeným fosforečným hnojivom s vyhovujúcou agrochemickou účinnosťou. Neutralizáciou kyseliny fosforečnej amoniakom sa pripravujú dusíkato-fosforečné hnojivá, napr. diamóniumfosfát a amofos, ktoré sa využívajú na priame hnojenie a na výrobu komplexných NPK hnojív. V súčasnosti sa v poľnohospodárstve výrazne uprednostňujú koncentrované granulované superfosfáty (obohatený a trojitý), pričom časť ich výroby sa používa ako fosforečná zložka na prípravu dvojzložkových a trojzložkových hnojív (→ granulované viaczložkové hnojivá).
Superfosfáty sú fyziologicky kyslé až slabo kyslé hnojivá. Používajú sa na základné hnojenie do zásoby; nie sú vhodné na kyslé a odvápnené pôdy. Tradičným fosforečným hnojivom je Thomasova múčka.