Vyhľadávanie podľa kategórií: chémia – chemická technológia

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 87 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

abscisíny

abscisíny [lat.] — regulátory rastu rastlín odvodené od kyseliny abscisovej, ktorá je prírodným inhibítorom rastu a vyskytuje sa najmä v bavlníku. Abscisíny možno získať fotochemickou oxidáciou vitamínu A.

acetaldehyd

acetaldehyd [lat. + arab. + gr.], etanál, CH3CHO — alifatický aldehyd. Bezfarebná ostro zapáchajúca horľavá kvapalina s teplotou varu 20,8 °C; hustota 0,78 g/cm3. Ľahko sa polymerizuje na paraldehyd (CH3CHO)3 a metaldehyd (CH3CHO)4. Vyrába sa oxidáciou eténu (→ Wackerov proces), dehydrogenáciou etanolu a v malej miere hydratáciou acetylénu. Medziprodukt pri výrobe kyseliny octovej, acetanhydridu, pentaerytritolu, rozpúšťadiel, plastov, liečiv ap.

acetály

acetály [lat.] — organické zlúčeniny, deriváty aldehydov všeobecného vzorca R1CH(OR)2, kde R1 je vodík, alkyl alebo aryl. Bezfarebné kvapaliny s príjemnou vôňou, ktoré sa pripravujú reakciou aldehydov s alkoholmi. Medziproduktom reakcie sú veľmi nestále hemiacetály (poloacetály) R1CH(OH)(OR). Ak lineárna molekula obsahuje karbonylovú skupinu a súčasne aj hydroxylovú skupinu (naviazanú na 3. alebo 4. uhlíku), napr. 4-hydroxypentanál, môže vzniknúť 5- alebo 6-článkový vnútromolekulový cyklický poloacetál. Analogicky deriváty ketónov ketály R1R2C(OR)2 vznikajú reakciou alkoholov s ketónmi. Na zvýšenie reaktivity karbonylovej zlúčeniny sa používa kyslá katalýza. Acetály sa používajú v organickej syntéze. Vytvorenie acetálov sa využíva na chránenie (protekciu) aldehydovej skupiny pred nežiaducimi reakciami, napr. pred oxidáciou.

acetoctan etylový

acetoctan etylový, etylester kyseliny acetoctovej, etylester kyseliny 3-oxobutánovej, CH3COCH2COOC2H5 — ketoester. Bezfarebná kvapalina s ovocnou vôňou; teplota varu 181 °C, hustota 1,029 g/cm3. Existuje ako zmes uvedenej oxoformy a enolformy CH3C(OH)=CHCOOC2H5 (→ tautoméria). Vzniká z octanu etylového účinkom kovového sodíka (→ Claisenova kondenzácia), priemyselne sa vyrába adíciou etanolu na diketén. Acetoctan etylový je významný medziprodukt organických syntéz. Vďaka tautomérii môže poskytovať C-alkyl-, O-alkyl- aj acylderiváty. Využíva sa aj na prípravu mnohých heterocyklických zlúčenín i ako surovina pri výrobe farbív a liečiv.

acetón

acetón [lat. + gr.], propanón, dimetylketón, CH3COCH3 — najjednoduchší ketón. Bezfarebná ľahko zápalná kvapalina typického zápachu s teplotou varu 56,2 °C. Acetón je neobmedzene miešateľný s vodou a s väčšinou organických rozpúšťadiel. Jeho pary sú mierne toxické (toxické účinky sa zväčšujú pri dlhodobom vdychovaní), v zmesi so vzduchom výbušné. Z hľadiska objemu výroby je najvýznamnejší ketón. Pôvodne sa vyrábal suchou destiláciou dreva, termickým rozkladom octanu vápenatého Ca(CH3COO)2 a kvasnými procesmi. V súčasnosti sa získava ako vedľajší produkt pri výrobe fenolu z kuménu, ako aj priamou oxidáciou propénu vzdušným kyslíkom katalyzovanou soľami paládia a medi a dehydrogenáciou propán-2-olu. Jedno z najčastejšie používaných rozpúšťadiel olejov, tukov, gumy a acetylénu. Má široké použitie v chemickom (výroba metylmetakrylátu) a vo farmaceutickom priemysle.

acetonitril

acetonitril [lat. + gr.], metylkyanid, etánnitril, CH3C≡N — bezfarebná ľahko zápalná kvapalina éterového zápachu miešateľná s vodou, teplota varu 82 °C, jedovatá. Vzniká reakciou metanolu s kyanovodíkom HCN alebo kyseliny octovej s amoniakom NH3. Priemyselne sa získava pri výrobe akrylonitrilu z propénu, kde vzniká ako vedľajší produkt (30 – 40 kg acetonitrilu na 1 000 kg akrylonitrilu). Používa sa ako rozpúšťadlo, je medziproduktom organických syntéz (napr. etylamínu, metylpyridínov).

acetylén

acetylén [lat. + gr. + lat.], etín, CH≡CH — prvý člen homologického radu alkínov. Bezfarebný horľavý plyn (čistý je takmer bez zápachu, technický cesnakového zápachu), ktorého zmesi so vzduchom sú výbušné v širokom intervale 2,5 – 80 objemových %. V zmesi s kyslíkom horí plameňom s teplotou asi 3 000 °C, čo sa využíva na zváranie a rezanie kovov. Do obchodnej siete sa dodáva pod názvom dissous plyn, čo je acetylén naplnený pod tlakom v oceľových fľašiach obsahujúcich pórovitú látku nasýtenú acetónom. Vyrába sa rozkladom karbidu vápenatého CaC2 vodou alebo vysokoteplotnou pyrolýzou uhľovodíkov. Acetylén bol donedávna hlavnou surovinou na výrobu alifatických zlúčenín (acetaldehyd, vinylchlorid, akryláty, rozpúšťadlá), v súčasnosti sa používa pri výrobe bután-1,4-diolu, vinyléterov a vinylesterov.

acetylénový vyvíjač

acetylénový vyvíjač — zariadenie na výrobu acetylénu rozkladom karbidu vápenatého CaC2 vodou. Z 1 kg karbidu vznikne 270 – 300 dm3 acetylénu. Reakcia je exotermická, rozkladom 1 kg karbidu sa uvoľní asi 1 875 kJ tepla. Početné konštrukčné varianty acetylénových vyvíjačov sa delia podľa pracovného tlaku na nízko- (1,5 – 3 kPa), stredno- (10 – 20 kPa) a vysokotlakové (asi 150 kPa), podľa spôsobu kontaktu karbidu s vodou na prítokové, výtlačné a násypné. Vedľajším produktom je karbidové vápno (hydroxid vápenatý Ca(OH)2 znečistený prímesami koksu, hlinitokremičitanov ap.). Acetylénový vyvíjač je zdrojom acetylénu v zariadeniach na zváranie plameňom.

acidolýza

acidolýza [lat. + gr.] — chemická reakcia, pri ktorej účinkom kyseliny dochádza k hydrolýze (rozkladu) esteru na kyselinu a alkohol. V priemyselnej praxi sa využíva acidolýza tukov (glyceridov) na vyššie mastné kyseliny a glycerol, acidolýza alkylnitrilov na karboxylové kyseliny, acidolýza akrylamidu na kys. akrylovú ap.

Actellic

Actellic [aktelik] — pesticíd, pyrimidínový derivát dimetylesteru kyseliny tiofosforečnej. Slamovožltá kvapalina fakticky nerozpustná vo vode, dobre rozpustná v mnohých organických rozpúšťadlách. Používa sa proti škodcom zásob v skladoch (chrobáky, roztoče, mole), v poľnohospodárstve proti škodcom cukrovej repy, bobuľovín a kôstkovín, ako aj proti hmyzu ohrozujúcemu ľudské zdravie (muchy, komáre, vši, blchy ap.). Je toxický aj pre včely.

agrochemikálie

agrochemikálie [gr.] — syntetické chemické látky a ich zmesi používané v poľnohospodárstve a lesníctve. Patria sem priemyselné hnojivá, pesticídy, stimulátory a inhibítory rastu rastlín, látky na výživu zvierat (napr. močovina, polyglykoly, esenciálne aminokyseliny a petroproteíny) a konzervačné a dezinfekčné látky.

akaricídy

akaricídy [gr. > lat.] — chemické prípravky (zoocídy) určené na ničenie roztočov predovšetkým na poľnohospodárskych kultúrach. Pôvodne používaný azobenzén bol nahradený chlórovanými derivátmi difenylsulfónu (tetradifon, chlórfenson), aromatickými amidínmi (chlórdimeform), nitroderivátmi alkylfenolov (binapacryl a dinocap, obchodný názov Karathane) a organociničitými zlúčeninami (cyhexatin, obchodný názov Plictran). Akaricídne účinky majú aj viaceré organofosfátové insekticídy (Actellic, fenitrotion) a pyretroidy. Z anorganických látok je proti roztočom účinná koloidná síra.

akrylaldehyd

akrylaldehyd [gr. + arab.], akroleín, propenál, CH2=CHCHO — najjednoduchší nenasýtený aldehyd. Bezfarebná kvapalina s ostrým zápachom a so slzotvornými účinkami, teplota varu 52,1 °C. Akrylaldehyd je veľmi reaktívny, ľahko polymerizuje. Pôvodne sa vyrábal kondenzáciou acetaldehydu s formaldehydom, dnes takmer výhradne oxidáciou propénu. Je surovinou na výrobu glycerolu a kyseliny akrylovej. Rýchlo rastie jeho význam ako suroviny pri výrobe esenciálnej aminokyseliny metionínu, ktorá sa pridáva do bielkovinových koncentrátov pri výrobe krmív najmä pre hydinu.

akrylamid

akrylamid [gr.], CH2=CHCONH2 — amid kyseliny akrylovej. Bezfarebná kryštalická látka s teplotou topenia 84,5 °C, rozpustná vo vode, v etanole, acetóne, nerozpustná v benzéne a heptáne. Pri normálnej teplote je akrylamid stály, pri tavení môže náhle spolymerizovať. Absorbuje sa pokožkou, je jedovatý a dráždivý. Pôvodne sa vyrábal hydrolýzou akrylonitrilu pôsobením kyseliny sírovej a následnou neutralizáciou amoniakom. Ako vedľajší produkt vzniká síran amónny (NH4)SO4. Novšie postupy nepoužívajú kyselinu sírovú; hydrolýza je katalyzovaná meďou. Akrylamid vzniká aj pri tepelnom spracovaní (smažení a pečení) v potravinách bohatých na sacharidy (→ Maillardova reakcia). Akrylamid je surovina na výrobu polymérov a kopolymérov, ktoré sa používajú na výrobu farbív, lepidiel, kontaktných šošoviek, na spevňovanie konštrukcií základov priehrad a tunelov, v papiernickom a textilnom priemysle. Používa sa však hlavne na výrobu polyakrylamidu, ktorý je výborným flokulačným činidlom pri čistení odpadových vôd a flotačnej úprave rúd.

akrylonitril

akrylonitril [gr.], vinylkyanid, CH2=CH–C≡N — nitril kyseliny akrylovej. Bezfarebná kvapalina so slabým štipľavým zápachom, veľmi jedovatá, čiastočne rozpustná vo vode, miešateľná s bežnými organickými rozpúšťadlami; teplota varu 77,2 °C, hustota 0,81 g/cm3. Ľahko polymerizuje. Vyrába sa takmer výhradne amoxidáciou propénu 2 CH3–CH=CH2 + 2 NH3 + 3 O2 → 2 CH2=CH–C≡N + 6 H2O, v malej miere adíciou kyanovodíka HCN na acetylén. Asi dve tretiny celosvetovej produkcie akrylonitrilu sa spotrebuje na výrobu polyakrylonitrilových vláken (PAN), zvyšok na výrobu kopolymérov (ABS, styrén-akrylonitril), syntetického kaučuku, na výrobu nitrilu kyseliny adipovej, akrylamidu a lyzínu. Medziprodukt vo výrobe antioxidantov, liečiv, farbív a povrchovo aktívnych látok. Používa sa aj na zadymovanie dlhodobo skladovaného obilia v skladoch ako pesticídna ochrana.

AKZO N. V.

AKZO N. V. — medzinárodný koncern so sídlom v Arnheme v Holandsku. Vznikol 1969 zlúčením holandských chemických spoločností AKU (Algemeene Kunstzijde Unie založenej 1929 a patriacej medzi najväčších svetových výrobcov umelého hodvábu a syntetických vláken) a KZO (Koninklijke Zout-Organon založenej 1967 zlúčením dvoch veľkých holandských chemických spoločností). AKZO N. V. sa zlúčil 1994 so švédskym chemickým koncernom Nobel Industries AB (založený 1984 zlúčením dvoch švédskych spoločností KemaNobel a Bofors) a vytvorili Akzo Nobel N. V., jednu z najväčších chemických spoločností na svete so sídlom v Amsterdame, neskôr sa pričlenili aj britské spoločnosti Courtaulds (1998) a Imperial Chemical Industries (ICI, 2008). Koncern má pobočky vo viac ako 80 krajinách sveta a asi tri štvrtiny jeho aktivít patria do oblasti chémie. Produkuje syntetické vlákna, plasty, chemikálie, humánne a veterinárne liečivá a diagnostiká, náterové látky, detergenty, výrobky papiernického priemyslu a i.

alanín

alanín [lat.], skr. Ala — opticky aktívna aminokyselina, ktorej ʟ-α-izomér CH3CH(NH2)COOH sa nachádza v proteínoch. Podieľa sa na metabolizme cukrov a organických kyselín. Alanín je hlavnou zložkou fibroínu vo vláknach produkovaných priadkou morušovou (prírodný hodváb), z ktorého bol aj po prvý raz izolovaný (1879). Nachádza sa v pečeni a vo svaloch, spolu s glycínom má pomerne veľké zastúpenie v ľudskej krvnej plazme. Používa sa v poľnohospodárstve ako súčasť kŕmnych zmesí. Získava sa hydrolýzou fibroínu, synteticky z acetaldehydu a kyanovodíka (alternatívne z acetanhydridu, acetonitrilu a zo syntézneho plynu) alebo izoláciou z biomasy vznikajúcej bakteriálnym kvasením ropných produktov. β-izomér (H2NCH2CH2COOH) sa vo voľnej forme nachádza v ľudskom mozgu a je zložkou niektorých biologicky významných dipeptidov.

aldrín

aldrín, C12H8Cl6 — kontaktný insekticíd, polycyklický chlórovaný uhľovodík. Biela až hnedá kryštalická látka s teplotou topenia 104 – 105,5 °C, nerozpustná vo vode, rozpustná vo väčšine organických rozpúšťadiel. Aldrín je veľmi účinný proti pôdnym škodcom a kobylkám, vzhľadom na vysokú toxicitu a chemickú stálosť sa však v 70. rokoch 20. stor. prestal používať. Na Slovensku je zakázaný. Nazvaný podľa K. Aldera.

alén

alén, propándién, propadién, CH2=C=CH2 — najjednoduchší dién, uhľovodík s kumulovanými dvojitými väzbami (→ kumulény). Bezfarebný plyn s teplotou varu −34 °C, ľahko sa izomerizuje na propín CH3–C≡CH a polymerizuje. Pripravuje sa pôsobením práškového zinku na dihalogénpropény. Spolu s propínom je jednou z frakcií produktu strednoteplotnej pyrolýzy benzínu. Využíva sa v organickej syntéze.

alfén

alfén — výrobný postup, pri ktorom sa oligomerizáciou etylénu CH2=CH2 v prítomnosti katalyzátora trietylalumínia (C2H5)3Al vyrábajú alkény s dvojitou väzbou na konci reťazca (α-olefíny).

V priemyselnej praxi sa používajú 2 varianty postupu: dvojstupňový a jednostupňový. V dvojstupňovom variante sa v 1. stupni (pri tlaku 10 – 15 MPa a teplote 90 – 120 °C) etylénové jednotky vsúvajú do molekuly katalyzátora (pracuje sa so stechiometrickým množstvom) a vzniká lineárny reťazec, v 2. stupni sa pri vyššej teplote (asi 250 °C) a nižšom tlaku (1,5 – 5 MPa) uvoľňujú oligoméry a katalyzátor sa regeneruje. V jednostupňovom variante proces prebieha pri teplote 200 – 250 °C a tlaku 15 – 25 MPa v prítomnosti len 0,5 % trietylalumínia, ktorý sa po reakcii rozloží alkalickou hydrolýzou (produkty rozkladu zostávajú v reakčnej zmesi). Získavajú sa olefíny C4–C30 s párnym počtom atómov uhlíka v molekule; produkty sa delia destiláciou. Olefíny do C12 možno získať čisté, do C18 ako zmesi s požadovaným zložením.

alfol

alfol [lat.] —

1. výrobný postup, pri ktorom sa z etylénu CH2=CH2 katalytickým pôsobením trietylalumínia (C2H5)3Al vyrábajú vyššie primárne alkoholy s párnym počtom uhlíkov. Prebieha v 4 stupňoch: 1. príprava trietylalumínia, 2. výstavba reťazca jeho reakciou s etylénom pri teplote 120 °C a tlaku 10 – 14 MPa (podobne ako pri postupe alfén), 3. oxidácia dlhoreťazcových trialkylalumíniových zlúčenín vysušeným vzduchom na alkoxidy, 4. hydrolýza alkoxidov zriedenou kyselinou sírovou alebo vodou na alkoholy, ktoré sa rozdelia vákuovou destiláciou. Vedľajším produktom je síran hlinitý Al2(SO4)3, príp. oxid hlinitý Al2O3 používaný ako nosič pri výrobe katalyzátorov;

2. názov produktov (alkoholov) procesu alfol. Používajú sa ako suroviny na výrobu biologicky rozložiteľných pracích prostriedkov.

alkalické tavenie

alkalické tavenie — metóda prípravy fenolov pôsobením roztavených alkalických hydroxidov (hydroxid sodný, hydroxid draselný) na kyseliny arénsulfónové, príp. na ich sodné soli; prvý syntetický postup výroby fenolu (dnes sa získava prevažne oxidáciou kuménu). Alkalickým tavením sa vyrába napr. pyrokatechol (benzén-1,2-diol), rezorcinol (benzén-1,3-diol) a 2-aminofenol.

alkoholy

alkoholy [arab.] — organické zlúčeniny všeobecného vzorca R–OH odvodené od nasýtených alebo nenasýtených uhľovodíkov nahradením atómu vodíka H hydroxylovou skupinou OH. Podľa toho, na aký atóm uhlíka sa skupina OH viaže, sa rozlišujú primárne (napr. bután-1-ol CH3CH2CH2CH2OH), sekundárne (napr. bután-2-ol CH3CH(OH)CH2CH3) a terciárne (napr. terc-butylalkohol (CH3)3COH) alkoholy. Alkoholy s jednou hydroxylovou skupinou v molekule sú jednosýtne, s dvoma dvojsýtne (dioly), s troma trojsýtne (trioly); všeobecne viacsýtne (polyoly). Alkoholy, v ktorých sa OH skupina priamo viaže na uhlík násobnej väzby (enoly), nie sú stále a prešmykujú sa na príslušné karbonylové zlúčeniny.

Nižšie jednosýtne alkoholy sú bezfarebné ľahko zápalné kvapaliny. Vyššie alkoholy (C4 – C10) sú olejovité bezfarebné kvapaliny nepríjemného zápachu. Veľmi dobre sa rozpúšťajú vo vode; rozpustnosť alkoholov vo vode klesá s rastúcim počtom atómov uhlíka v molekule a narastá s rastúcim počtom OH skupín. Sú to slabé kyseliny, preto sa z nich pôsobením dostatočne silnej zásady dajú pripraviť soli alkoholáty. Väčšina priemyselne využívaných alkoholov (etanol, propán-2-ol, terc-butylalkohol) sa vyrába synteticky hydratáciou príslušných alkénov, niektoré aj kvasnými procesmi (etanol, butanol). Výnimkou je metanol, ktorý sa vyrába zo syntézneho plynu (zmes oxidu uhoľnatého a vodíka). Vyššie alkoholy (C6 – C8) sa zvyčajne vyrábajú hydroformyláciou alkénov. Alkoholy sa používajú ako výborné rozpúšťadlá, aditíva do motorových palív a suroviny v chemickom a potravinárskom priemysle. Z viacsýtnych alkoholov sú najdôležitejšie etylénglykol, glycerol a pentaerytritol.

alylalkohol

alylalkohol [lat. + arab.], prop-2-én-1-ol, CH2=CHCH2OH — nenasýtený jednosýtny alkohol. Bezfarebná kvapalina ostrého zápachu, miešateľná s vodou, teplota varu 97,1 °C, hustota 0,854 g/cm3. Pary alylalkoholu sú jedovaté so slzotvorným účinkom. Je veľmi reaktívny, ľahko polymerizuje. Vyrába sa hydrolýzou alylchloridu, izomerizáciou 1,2-epoxypropánu, selektívnou hydrogenáciou akrylaldehydu alebo hydrolýzou alylacetátu. Dôležitá východisková látka na výrobu syntetického glycerolu a esterov dvojsýtnych kyselín, z ktorých sa vyrábajú polymérne alylové živice používané pri výrobe náterových látok. Biologická účinnosť alylalkoholu sa využíva na sterilizáciu pôdy v skleníkoch, lesných škôlkach ap.

alylchlorid

alylchlorid [lat. + gr.], 3-chlórprop-1-én, CH2=CHCH2Cl — jedovatá bezfarebná kvapalina štipľavého zápachu, teplota varu 45 °C, hustota 0,94 g/cm3. Vyrába sa chloráciou propénu pri vysokej teplote (minimálne 500 °C). Používa sa ako alylačné činidlo v organických syntézach, pri výrobe alylesterov a je medziproduktom pri výrobe alylalkoholu, epichlórhydrínu a glycerolu.

amelid

amelid, 6-amino-2,4-dihydroxy-1,3,5-triazín, C3H4N4O2 — monoamid kyseliny kyanurovej. Bezfarebná kryštalická látka nerozpustná vo vode, surovina na výrobu polymérnych živíc melamínového typu (→ melaminoformaldehydové živice, MF).

amelín

amelín, 4,6-diamino-2-hydroxy-1,3,5-triazín, C3H5N5O — diamid kyseliny kyanurovej. Bezfarebná kryštalická látka nerozpustná vo vode a v etanole. Surovina na výrobu polymérnych živíc melamínového typu (→ melaminoformaldehydové živice, MF) a špeciálnych vysokoteplotných mazadiel. Reakciou s oxidom fosforečným sa získava živica s vlastnosťami keramiky.

amidíny

amidíny [gr.] — dusíkaté organické zlúčeniny všeobecného vzorca (R je alkyl alebo aryl) obsahujúce amino- (NH2) aj iminoskupinu (NH). Pomerne silné organické zásady. Sú málo stále, vo vodnom roztoku sa rýchlo hydrolyzujú na amidy. Pripravujú sa z iminoéterov R–C(=NH)OR’ alebo iminochloridov R–C(=NH)Cl pôsobením amoniaku alebo amínov. Sú významnými medziproduktmi organických syntéz. Acetamidín (R = CH3) je surovinou pri výrobe vitamínu B1. Aromatické amidíny majú akaricídne účinky.

aminoalkoholy

aminoalkoholy [gr. + arab.] — organické zlúčeniny obsahujúce amino- (alkylamino- alebo dialkylamino-) a hydroxylovú skupinu. Väčšinou sú to viskózne kvapaliny rozpustné vo vode a v mnohých organických rozpúšťadlách; silné zásady. V prírode sa vyskytujú najmä ako zložky fosfolipidov. Technicky významné sú najmä etanolamíny a 1-amino-2-propanol. Vyrábajú sa reakciou epoxidov (→ oxirány) s amoniakom. Z etylénoxidu tak postupne vzniká etanolamín H2NCH2CH2OH, dietanolamín HN(CH2CH2OH)2 a trietanolamín N(CH2CH2OH)3. Aminoalkoholy sa používajú ako emulgačné činidlá v textilnom a kožiarskom priemysle, na výrobu kozmetiky, liečiv a farbív, ako absorpčné činidlá pri vypieraní oxidu uhličitého a sírovodíka z technických plynov i ako suroviny v organických syntézach (morfolín, etylénimín, etyléndiamín a i.).

amíny

amíny [gr.] — organické zlúčeniny formálne odvodené od amoniaku NH3 nahradením jedného až troch atómov vodíka alkylovými alebo arylovými skupinami. Podľa počtu nahradených vodíkov sa hovorí o primárnych (R–NH2, napr. metylamín CH3NH2), sekundárnych (R1–NH–R2, napr. dietylamín (C2H5)2NH) alebo terciárnych (R3N, napr. trietylamín (C2H5)3N) amínoch. V alifatických amínoch sa na dusík viažu len alkyly, v aromatických amínoch aspoň jeden aryl.

Nižšie alifatické amíny sú plyny alebo kvapaliny nepríjemného zápachu s nízkou teplotou varu, aromatické amíny sú kvapaliny s vysokou teplotu varu alebo tuhé látky. Amíny majú bázické vlastnosti, ľahko reagujú s kyselinami za tvorby amóniových solí R–N+H3X. Aromatické amíny sú podstatne menej bázické ako alifatické. Alkylujú sa halogénalkánmi (vznikajú kvartérne amóniové soli R4N+X) a reagujú s derivátmi karboxylových kyselín za vzniku amidov kyselín. Primárne amíny reakciou s kyselinou dusitou HNO2, ktorá vzniká z dusitanu sodného NaNO2 v prostredí HCl, poskytujú diazóniové soli (→ diazotácia), ktoré sú užitočným medziproduktom v organickej syntéze. Mnohé amíny sú jedovaté (anilín), niektoré karcinogénne (benzidín), iné sú liečivá (prokaín). Alifatické amíny sa priemyselne vyrábajú z príslušných alkoholov a amoniaku na tóriových katalyzátoroch, reakciou z halogénalkánov a draselnej soli ftalimidu (Gabrielova syntéza) alebo hydrogenáciou nitrilov (vyššie amíny, hexametyléndiamín). Aromatické amíny sa vyrábajú redukciou príslušných aromatických nitrozlúčenín. Amíny sa často vyskytujú ako prírodné látky, zohrávajú dôležité úlohy v biochemických procesoch. Sú dôležitými medziproduktmi pri výrobe liečiv, farbív, plastov, pesticídov, tenzidov ap.

amoxidácia

amoxidácia [gr.] — spôsob výroby nitrilov reakciou uhľovodíkov s amoniakom a kyslíkom. Amoxidáciou metánu pri vysokých teplotách (1 000 – 1 300 °C) katalyzovanou kovmi (platina, ródium) sa vyrába kyanovodík HCN. Amoxidáciou propénu sa vyrába akrylonitril, vedľajšími produktmi sú kyanovodík a acetonitril CH3C≡N. Z metylaromátov pri 400 °C a v prítomnosti katalyzátora oxidu vanadičného V2O5 vznikajú aromatické nitrily, napr. ftalodinitril, ktorý je surovinou na výrobu ftalokyanínov.

amyl

amyl [gr.] — jednoväzbová skupina CH3(CH2)3CH2– formálne odvodená od pentánu odtrhnutím jedného atómu vodíka.

anilín

anilín [sanskrit > arab. > lat.], aminobenzén, C6H5NH2 — základný a technicky najvýznamnejší aromatický amín. Bezfarebná olejovitá kvapalina tmavnúca na vzduchu a svetle, rozpustná v organických rozpúšťadlách; hustota 1,022 g/cm3, teplota varu 184,4 °C. Anilín je jedovatý, absorbuje sa aj pokožkou.

Vyrába sa redukciou nitrobenzénu, pôvodne železnými pilinami v prostredí kyseliny chlorovodíkovej, dnes katalytickou hydrogenáciou. Málo významná je výroba anilínu z chlórbenzénu a amonolýza fenolu.

Používa sa na výrobu urýchľovačov pre gumársky priemysel (viac ako pol. produkcie), ďalej na výrobu plastov, farbív, liečiv, pesticídov, výbušnín ap.

antikorodanty

antikorodanty [gr. + lat.], antikorózne prísady — látky pridávané do korózneho prostredia v takej nízkej koncentrácii, že podstatne nemenia jeho zloženie, ale výrazne znižujú mieru napadnutia kovov koróziou. Podľa mechanizmu pôsobenia sa rozlišujú chemické, povrchovo adsorpčné a difúzne antikorodanty. Typickým chemickým antikorodantom je hydrazín, ktorý sa používa v parovodných okruhoch elektrární a teplární. Reaguje s kyslíkom rozpusteným vo vode na dusík a vodu a súčasne redukuje oxid železitý Fe2O3 na stenách potrubí na stály oxid železnato-diželezitý Fe3O4. Antikorózne účinky majú viaceré typy tenzidov, ktorých polárna časť molekuly (amino-, alkoxy- alebo amidoskupina) atakuje kovový povrch a nepolárna časť (dlhý alkyl) zabraňuje prístupu látky spôsobujúcej koróziu ku kovovému povrchu. Antikorózne pôsobia aj soli kyseliny benzoovej, deriváty cyklohexylamínu, niektoré nitroalkány, kaptax a i.

antikorózne pigmenty

antikorózne pigmenty — zložky náterových látok, ktorých funkciou je ochrana povrchov proti korózii. Najrozšírenejšie sú mínium (oxid diolovnato-olovičitý Pb3O4), chróman zinočnatý a práškové kovové pigmenty – zinkový, hliníkový, olovený a i.

antimetabolity

antimetabolity [gr.] — zlúčeniny, ktoré sa štruktúrou podobajú prirodzeným metabolitom, takže môžu namiesto nich vstupovať do enzýmových reakcií a brzdiť ich alebo úplne blokovať (tzv. inhibítory enzýmov). Patria sem antivitamíny, antihormóny, analógy proteínových aminokyselín a i. Špecifický charakter pôsobenia antimetabolitov často umožňuje ich terapeutické využitie (karcinostatiká, virostatiká, antibiotiká ap.).

antioxidanty

antioxidanty [gr.], antioxidačné prísady — prírodné alebo syntetické zlúčeniny, inhibítory oxidácie, ktoré svojou prítomnosťou už v nízkych koncentráciách bránia samovoľnej oxidácii potravín, polymérov (plastov, gumy), motorových olejov, pohonných látok, kozmetických výrobkov atď., čím prispievajú k zachovaniu ich pôvodných fyzikálnych a chemických vlastností.

Samovoľná oxidácia, reakcia so vzdušným kyslíkom, prebieha reťazovým radikálovým mechanizmom. Značne je urýchľovaná teplom, ultrafialovým žiarením, katalytickým pôsobením kovov a v oxidačnom procese vznikajúcimi hydroperoxidmi. Antioxidanty zachytávajú voľné radikály (lapače radikálov), neradikálovo rozkladajú hydroperoxidy alebo dezaktivujú kovové katalyzátory. Ako lapače peroxylových radikálov pôsobia deriváty priestorovo tienených fenolov (2,6-diterc-butyl-4-metylfenol), aromatické amíny (N,N-difenyl-p-fenyléndiamín) a deriváty 2,2,6,6-tetrametylpiperidínu. Na eliminovanie iniciačného účinku hydroperoxidov sa používajú tioétery (estery kyseliny 3,3’-tiodipropiónovej) a alkyl, resp. arylfosfity. Tretiu skupiny tvoria látky (hydrazidy kyselín, polyhydrazidy, melamín, benzotriazoly), ktoré s kovmi dávajú neaktívne komplexy. Vhodnou kombináciou antioxidantov, často aj s fotostabilizátormi, sa dosahuje synergický efekt v predĺžení životnosti chránených výrobkov z organických látok.

Mnohé požívatiny obsahujú prirodzené antioxidanty, ako sú napr. flavonoidy, látky trieslovinovej povahy, najmä deriváty kyseliny kávovej (3,4-dihydroxyškoricovej), kyseliny askorbovej (vitamín C) a i. Viaceré sú obsiahnuté v koreninách (majorán, šalvia), ale prirodzené antioxidanty väčšinou nemajú stále zloženie, izoláciou sa stávajú menej účinnými a sú drahé. Preto sa na stabilizáciu presne vymedzeného sortimentu potravinárskych produktov používajú povolené antioxidanty, ako sú tokoferoly (vitamín E), kyselina askorbová, estery kyseliny galovej, BHT (butylovaný hydroxytoluén), BHA (butylovaný hydroxyanizol) a i. Oxidácia potravín sa dá spomaliť aj obmedzením prístupu kyslíka a rušením funkcie enzýmov v potravinách (balenie potravín, máčanie v roztoku soli alebo kyseliny citrónovej, tepelná inaktivácia, blanšírovanie ovocia a zeleniny ap.). Do kozmetických výrobkov sa pridáva komplex kozmeticky účinných látok s antioxidačnými vlastnosťami (vitamíny E, C, A, β-karotén, selén, enzým superoxiddismutáza), ktorý odstraňuje voľné radikály na povrchu a vnútri kože vznikajúce ako produkty metabolizmu, vplyvom slnečného žiarenia, znečisteného životného prostredia atď.

antiozonanty

antiozonanty [gr.] — prísady do kaučukových zmesí a plastov zvyšujúce ich odolnosť proti účinkom ozónu; špeciálny druh antioxidantov. Používajú sa najmä N,N′-dialkyl (cykloalkyl), príp. aryl deriváty p-fenyléndiamínu (→ fenyléndiamíny).

Antoš, Kamil

Antoš, Kamil, 9. 10. 1925 Rimavská Sobota – 13. 5. 2013 Bratislava — slovenský chemik. R. 1951 – 91 pôsobil na Chemickotechnologickej fakulte STU v Bratislave (dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU; 1960 – 70 vedúci Katedry organickej chémie, 1962 – 65 prodekan fakulty); 1967 profesor. Priekopník vo výskume izotiokyanátov a ich využitia ako antibakteriálnych látok a odborník v oblasti textilnej chémie. Autor a spoluautor viac ako 100 vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch, 95 československých a 18 medzinárodných patentovaných vynálezov, 6 vysokoškolských učebníc a viacerých monografií. Nositeľ viacerých ocenení, napr. Hanušovej medaily (1990).

antracit

antracit [gr.] — druh prírodného uhlia s najvyšším obsahom uhlíka (90 – 96 %) zo skupiny kaustobiolitov. Je čiernej farby s vysokým kovovým leskom, homogénne, ťažko zápalné. Používa sa ako tuhé palivo (náhrada koksu do vysokých pecí), na výrobu generátorového plynu a ako zdroj uhlíka (redukčné činidlo). Vyskytuje sa na dne bohatých uhoľných panví. Najväčšie svet. ložiská antracitu sú v Číne, Rusku, na Ukrajine a v USA. Na Slovensku sa vyskytuje pri Veľkej Tŕni.

aparatúra

aparatúra [lat.] — sústava prístrojov, aparátov určených na vykonávanie určitých úloh, napr. aparatúra na jednoduchú destiláciu, vákuová aparatúra, premietacia aparatúra, zvuková aparatúra.

arzeničnany

arzeničnany [gr.] — soli kyseliny trihydrogenarzeničnej H3AsO4. Fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami sa podobajú fosforečnanom. Pripravujú sa oxidáciou arzenitanov vzdušným kyslíkom, roztokom alkalického chlórnanu alebo elektrolyticky. Arzeničnany patria medzi prvé široko používané insekticídy (arzeničnan meďnatý 1867 proti pásavke zemiakovej). Arzeničnan meďnatý a arzeničnan olovnatý, ktoré sa používali pôvodne, boli neskôr nahradené menej toxickými arzeničnanmi hydrogenarzeničnanom disodným Na2HAsO4 · 7H2O a bis(arzeničnanom) trivápenatým Ca3(AsO4)2. Arzeničnany ničia hmyz tým, že blokujú činnosť dýchacieho systému (respiračné insekticídy). Na Slovensku je ich používanie zakázané.

atelokolagén

atelokolagén [gr.] — biopolymér získavaný enzymatickým spracovaním bielkoviny kolagénu pepsínom. Najkvalitnejší atelokolagén poskytuje kolagén z Achillových šliach hovädzieho dobytka. Atelokolagén je vhodný na výrobu materiálov pre medicínu (vlákna, gély, membrány, kontaktné šošovky a i.). Jeho prednosťou je veľmi dobrá znášanlivosť s tkanivami a krvou.

atraktanty

atraktanty [lat.] — biologicky aktívne prchavé látky, ktoré selektívne pôsobia na živočíchy prostredníctvom vône, farby alebo chuti a podmieňujú orientovaný pohyb živočícha k zdroju. Môžu byť rastlinného (kvetné vône) alebo živočíšneho pôvodu (pohlavné feromóny); mnoho druhov atraktantov sa v súčasnosti vyrába synteticky. Sú špecifické pre každý druh hmyzu, veľmi účinné sú sexuálne vábidlá, menej účinné potravinové vábidlá. Ich vysoká účinnosť sa využíva na kontrolu výskytu škodlivého hmyzu, ktorý priťahujú na veľkú vzdialenosť do lapačov, kde sa v prípade premnoženia ničí inými prostriedkami. Využívajú sa v boji proti švábom, muchám alebo pri ochrane rastlín proti živočíšnym škodcom. V integrovanej ochrane lesa sa využívajú predovšetkým feromóny syntetického pôvodu, ktoré lákajú hmyzích škodcov (najmä kôrovce a škodlivé motýle) do lapačov systematicky rozložených v lesných porastoch, kde zahynú.

atrament

atrament [lat.] — koloidný roztok zvyčajne tmavomodrej alebo čiernej farby používaný na písanie. Tvorí ho anorganický pigment alebo farbivo rozpustené, prípadne dispergované vo vhodnom médiu. V minulosti sa na jeho prípravu používali tzv. lampové sadze vznikajúce pri spaľovaní tungového oleja získavaného zo semien rastlín z čeľade prýštecovité (→ tuš), ale aj extrakty, prípadne látky z rastlín, zvierat a minerálov (alizarín, indigo, karmín, sépia). Mnoho storočí slúžila na písanie zmes rozpustných solí železa a tanínu (železodubienkový atrament). V súčasnosti sa používa najmä síran železnatý s malým množstvom minerálnej kyseliny, pridávajú sa aj syntetické farbivá, ktoré zvýrazňujú farebnosť a zabezpečujú farebnú stálosť atramentu počas mnohých rokov.