Vyhľadávanie podľa kategórií: poľnohospodárstvo – hnojivá

Zobrazené heslá 1 – 10 z celkového počtu 10 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

amofos

amofos — koncentrované viaczložkové hnojivo. Vyrába sa neutralizáciou kyseliny fosforečnej amoniakom a je zmesou mono- a diamóniumfosfátu, obsahuje 11 – 12 % dusíka a 48 – 52 % oxidu fosforečného, spolu 59 – 64 % čistých živín dusíka a fosforu. Granulovaný amofos má výborné agrochemické vlastnosti, používa sa ako koncentrované dvojzložkové hnojivo bohaté na fosforečnú zložku, ako aj pri výrobe trojzložkových hnojív NPK (miešaním s draselnými soľami) ako dodávateľ fosforečnej zložky vo vodorozpustnej forme.

amoniak

amoniak [gr. > lat.], čpavok, NH3 — bezfarebný jedovatý plyn štipľavého zápachu, teplota varu −33,4 °C. Molekula amoniaku má tvar trojbokej pyramídy. Kvapalný amoniak je rozpúšťadlo podobné vode. Ľahko sa rozpúšťa vo vode a správa sa ako slabá zásada, preto sa v minulosti vodný roztok amoniaku nesprávne nazýval hydroxid amónny. So silnými kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí, reakciou s kovmi vznikajú amidy (→ amidy kovov). Zapálený v zmesi s kyslíkom zhorí. Amoniak je častým ligandom v koordinačných zlúčeninách a vytvára amminkomplexy. Vzniká pri rozklade väčšiny organických látok obsahujúcich dusík. Priemyselne sa vyrába syntézou z prvkov Haberovou-Boschovou metódou, v minulosti sa získaval aj z čpavkových vôd, ktoré sú vedľajším produktom pri výrobe koksu a svietiplynu. Amoniak spolu s kyselinou sírovou a hydroxidom vápenatým tvorí trojicu zlúčenín, ktorých sa vo svete vyrába najväčšie množstvo. Je dôležitý medziprodukt pri výrobe kyseliny dusičnej a dusíkatých a viaczložkových hnojív. Samotný je výborným, najlacnejším a najkoncentrovanejším dusíkatým hnojivom, obsahuje 82,2 % dusíka. Aplikuje sa v kvapalnej forme. Amoniak sa používa v chladiarenskom priemysle a na výrobu výbušnín (nitrocelulóza), syntetických vláken, farbív a plastov. Zriedený vodný roztok amoniaku slúži v domácnostiach ako čistiaci prostriedok.

Amoniak má kľúčové miesto v dusíkovom metabolizme živočíchov. V organizme vzniká rozkladom bielkovín, vylučuje sa obličkami. V prírode je konečným produktom rozkladu živočíšnych a rastlinných bielkovín. Prítomnosť amoniaku v podzemnej vode signalizuje jej znečistenie výkalmi a nedostatočnú samočistiacu schopnosť pôdy. Amoniak pôsobí veľmi dráždivo na sliznice dýchacích ciest, očné spojovky, rohovky a nervový systém, pri vysokých koncentráciách leptá dýchacie cesty a pľúca.

amoniakáty

amoniakáty [gr. > lat.] — kvapalné dusíkaté hnojivá, obsahujú 38,5 – 40,6 % dusíka. Koncentrované dusíkaté hnojivo s obsahom dusíka v čpavkovej i liadkovej forme. Aplikácia hnojiva je vysoko mechanizovaná. Amoniakáty sú aj výbornou dusíkatou zložkou pri výrobe viaczložkových hnojív NPK.

diamóniumfosfát

diamóniumfosfát [gr.] — dvojzložkové priemyselné hnojivo s vysokým obsahom dusíka a fosforu (18 % N, 46 % P2O5) vhodné na hnojenie všetkých poľnohospodárskych plodín. Vyrába sa neutralizáciou kyseliny fosforečnej amoniakom; brečka sa granuluje. Používa sa aj na výrobu komplexných NPK hnojív ako nositeľ vodorozpustnej fosforečnej zložky.

fosforečné hnojivá

fosforečné hnojivá — hnojivá poskytujúce poľnohospodárskym plodinám biogénny prvok fosfor. Obsah fosforu v hnojive sa vyjadruje prepočtom na obsah oxidu fosforečného P2O5 (v %). Základnou surovinou na výrobu fosforečných hnojív sú prírodné fosforečnany (apatity a fosfority; obsahujú jeden alebo viac fosfátových minerálov v dostatočnej čistote a množstve, ktoré možno využiť na výrobu fosforu a jeho zlúčenín). Chemicky sa fosforečnany spracúvajú troma spôsobmi: 1. elektrotermickou výrobou elementárneho fosforu a jeho ďalším spracovaním na kyselinu fosforečnú a jej zlúčeniny; 2. rozkladom minerálnymi kyselinami; 3. termicky.

Prvým priemyselne vyrábaným fosforečným hnojivom bol superfosfát obsahujúci fosforečnú zložku vo forme dihydrogenfosforečnanu vápenatého Ca(H2PO4)2 · H2O, ktorý je rozpustný vo vode. Podľa spôsobu technológie rozkladu fosforečnanov minerálnymi kyselinami sa rozlišujú tri druhy superfosfátov: jednoduchý (s obsahom 16 – 19 % P2O5), obohatený (25 – 32 % P2O5) a trojitý (40 – 48 % P2O5). Superfosfáty majú veľký podiel vodorozpustnej formy, preto sú obľúbeným fosforečným hnojivom s vyhovujúcou agrochemickou účinnosťou. Neutralizáciou kyseliny fosforečnej amoniakom sa pripravujú dusíkato-fosforečné hnojivá, napr. diamóniumfosfát a amofos, ktoré sa využívajú na priame hnojenie a na výrobu komplexných NPK hnojív. V súčasnosti sa v poľnohospodárstve výrazne uprednostňujú koncentrované granulované superfosfáty (obohatený a trojitý), pričom časť ich výroby sa používa ako fosforečná zložka na prípravu dvojzložkových a trojzložkových hnojív (→ granulované viaczložkové hnojivá).

Superfosfáty sú fyziologicky kyslé až slabo kyslé hnojivá. Používajú sa na základné hnojenie do zásoby; nie sú vhodné na kyslé a odvápnené pôdy. Tradičným fosforečným hnojivom je Thomasova múčka.

granulované viaczložkové hnojivá

granulované viaczložkové hnojivá, GVH — tuhé priemyselné hnojivá v granulovanej forme, obsahujúce dva alebo najčastejšie tri biogénne prvky (dusík, fosfor, draslík). Dôležitým ukazovateľom ich použiteľnosti a účinnosti je pomer živín, ktoré obsahujú (udáva sa vždy v poradí: dusík, fosfor, draslík, t. j. N : P : K). Celková koncentrácia (obsah) čistých živín v GVH sa vyjadruje v percentách, pričom každá granula obsahuje presne normovaný obsah dvoch alebo troch čistých živín. GVH môžu byť dvojzložkové (NP hnojivá) alebo trojzložkové (NPK hnojivá). Pripravujú sa miešaním jednozložkových granulovaných hnojív (zmesové hnojivá) alebo sa vyrábajú rozkladom prírodných fosfátov minerálnymi kyselinami (kombinované hnojivá) alebo integrovaným postupom, pri ktorom do výrobného procesu vstupuje jednozložkové hnojivo spolu s hnojivovými roztokmi a polovýrobkami. Vyššiu agronomickú účinnosť majú kombinované GVH a hnojivá pripravené integrovaným technologickým postupom, pretože každá granula obsahuje živiny v tom istom množstve ako celé hnojivo. K dvojzložkovým GVH patria amofos a diamóniumfosfát, ktoré sa okrem priameho hnojenia často používajú aj ako nosiče živín (najmä oxidu fosforečného P2O5) pri integrovanom výrobnom postupe GVH.

Kombinované GVH sú najrozšírenejším produktom chemického priemyslu. Spočiatku sa vyrábali rozkladom prírodných fosfátov kyselinou dusičnou; na zníženie pomeru CaO a P2O5, teda na odstraňovanie nadbytočného vápnika, a na zvýšenie podielu P2O5 v asimilovateľnej forme sa používali kyselina sírová (nitrosulfátové NPK) a oxid uhličitý (nitrokarbonátové NPK) alebo sa rozpustená masa ochladila a kryštály dusičnanu vápenatého sa mechanicky odstránili (vymrazované NPK). Neskôr sa do procesu rozkladu začala pridávať kyselina fosforečná, ktorá viaže nadbytok vápnika a jej soli, ktoré sú súčasťou hnojiva, zvyšujú obsah P2O5 v hnojive. Na prípravu trojzložkového hnojiva sa pri obidvoch postupoch do rozpustenej masy pridáva draselná soľ, ale pri použití kyseliny fosforečnej sa môže pridať aj dusíkatá zložka, napr. síran amónny. Tento spôsob preto umožňuje pripraviť viacero druhov GVH s rôznym pomerom čistých živín, s rôznou úrovňou rozpustnosti P2O5, ako aj s rozdielnou celkovou koncentráciou čistých živín. Prvé výrobné procesy umožňovali výrobu kombinovaných hnojív s celkovou koncentráciou živín 32 – 36 %, proces s využitím kyseliny fosforečnej umožňuje výrobu NPK s podstatne vyššou koncentráciou živín a navyše pomer živín je variabilný (najžiadanejším NPK hnojivom je typ s obsahom živín N : P2O5 : K2O = 15 : 15 : 15).

GVH sú rozšíreným a všestranným fyziologicky slabo kyslým hnojivom. Vhodné sú na hnojenie všetkých plodín ako základné hnojivo, ako aj na prihnojovanie počas vegetácie. Na hnojenie zeleniny a ovocných drevín sa používajú najmä hnojivá s obsahom draslíka v bezchloridovej forme, ktoré obsahujú stopové prvky (napr. Cererit obsahuje mangán, zinok, bór, meď a molybdén). Takéto NPK hnojivo sa nazýva komplexné, pretože obsahuje všetky biogénne prvky i mikroelementy potrebné na zdravý vývin plodín.

Harmaniak, Ivan

Harmaniak, Ivan, 6. 3. 1933 Párnica, okres Dolný Kubín – 1. 3. 2014 Bratislava — slovenský chemik, technológ. R. 1958 – 61 pôsobil v Moravských chemických závodoch v Ostrave, 1962 – 64 v Dusle v Šali, 1964 – 66 v Chemických závodoch J. Dimitrova, 1966 – 88 v Slovchémii, 1988 – 89 generálny riaditeľ Slovnaftu, 1989 – 90 generálny riaditeľ Slovchémie v Bratislave. Zaoberal sa problémami výroby priemyselných hnojív, najmä koncepciou rozvoja agrochémie. Autor mnohých vynálezov a patentov. R. 1974 – 88 člen výboru Medzinárodnej spoločnosti pre hnojivá (International Scientific Centre of Fertilizers), 1976 – 88 člen stálej skupiny pre spoluprácu Československa a Fínska v chemickom priemysle a vo farmácii, 1979 – 89 člen Komisie pre spoluprácu Československa a Francúzska v chemickom priemysle. Autor diela Priemyselné hnojivá (1975).

harmavit

harmavit — kvapalné viaczložkové hnojivo obsahujúce 10 % N, 11 % P2O5 a 10 % K2O, ako aj stopové prvky (Fe, Mn, B, Cu, Zn, Co, Mo) a rastový stimulátor. Používa sa vo forme postreku alebo zálievky (koncentrácia 0,2 – 0,5 %) najmä v záhradníctve, ovocinárstve a vinohradníctve. Hnojenie harmavitom sa robí v intervale 10 – 14 dní asi 5- až 6-krát počas vegetačného obdobia. Môže sa používať spolu s prípravkami na ochranu rastlín.

hnojivá

hnojivá — anorganické alebo organické látky, ktoré sú zdrojom živín (dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík a i.) pre rastliny alebo svojimi fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vlastnosťami umožňujú zlepšiť ich výživu, alebo pôsobia priamo alebo nepriamo na rast a vývin rastlín, úrodu a jej kvalitu, ako aj na úrodnosť pôdy. Rozdeľujú sa na priame (obsahujú priamo živiny) a nepriame (neobsahujú živiny, ale po dodaní do pôdy zlepšujú podmienky na priebeh mnohých biochemických procesov v pôde, napr. bakteriálne látky a látky upravujúce pôdnu reakciu). Priame hnojivá sa podľa pôvodu delia na organické hnojivá (hospodárske), ktoré sa získavajú v poľnohospodárskom podniku ako vedľajší produkt živočíšnej a čiastočne aj rastlinnej výroby, napr. maštaľný hnoj, močovka, hnojovica, komposty, rastliny určené na zelené hnojenie, a na priemyselné hnojivá (minerálne), ktoré sa vyrábajú v chemických podnikoch a poľnohospodársky podnik ich nakupuje. Živiny, ktoré rastlina z pôdy odčerpá, sa musia doplniť hnojením.