flyšové pásmo

flyšové pásmo, beskydikum — základné geologické pásmo Vonkajších Karpát (aj Východných Álp), ktoré sa štruktúrne sformovalo z flyšovej geosynklinály kriedovo-paleogénneho veku. Pokrýva časť moravsko-slovenského pohraničia, Kysuce, Oravu a veľkú časť východného Slovenska, kde dosahuje maximálnu šírku. Je budované intenzívne zvrásnenými morskými sedimentmi s prevahou flyšu. V pásmach tvorených odolnými pieskovcami sa často vytvorili vyššie horské chrbty alebo výrazné vrchy (Pilsko, Babia hora, Busov a i.). Vrstvy málo odolného ílovcového flyšu pretvorila erózia a denudácia na dlhé brázdy (Podbeskydská brázda, Podtatranská brázda alebo Runinská kotlina, Starinská kotlina a i.). Flyšové pásmo štruktúrne predstavuje súbor príkrovov nahrnutý pred Vnútornými Karpatmi na platformové predpolie. Štruktúrna pestrosť je následkom členitosti geosynklinály so širšími žľabmi oddelenými úzkymi kordillerami. Príkrovy flyšového pásma, ktoré sú zväčša bezkoreňové (pri vrásnení boli od svojho podkladu oddelené), sa podľa veku, typov flyšu, vzájomného vzťahu hornín a tektonického štýlu zaraďujú do troch skupín: vnútornú skupinu reprezentuje magurský príkrov, strednú dukliansky a sliezsky príkrov a vonkajšiu podsliezsky príkrov. Vznik príkrovovej stavby flyšového pásma sa začal koncom starších treťohôr (oligocén) a bol zavŕšený v mladších treťohorách (baden).