geosynklinála

geosynklinála [gr.] — rozsiahla prehĺbenina planetárnych rozmerov v zemskej kôre. Vyznačuje sa dlhotrvajúcimi poklesmi a intenzívnym hromadením sedimentov. Počas dlhých období sa do geosynklinály dostáva úlomkovitý materiál z priľahlých pevnín. Sedimenty dosahujú miestami hrúbku aj viac ako 10-tis. m. Ich následným stlačením a vyvrásnením vznikajú pásmové pohoria. Pre centrálne oblasti geosynklinály je charakteristický bázický vulkanizmus. Vývoj geosynklinály sa predpokladá vo dvoch etapách. V prvej etape (evolúcia) dno pozvoľna klesá, hromadia sa sedimenty, dvíhajú sa okrajové kontinenty. Prenikajúce hlbinné intrúzie magmy dvíhajú stred geosynklinály a vytvárajú geoantiklinálu. V druhej etape (revolúcia) sa geosynklinála dvojsmerne vrásni, na geoantiklinále vznikajú vrásy, vrásové prešmyky a príkrovy. Obsah pojmu geosynklinála a názory na príčiny vzniku geosynklinály sa vyvíjali a menili podľa toho, ktoré pohorie sa zobralo za model. Termín geosynklinála zaviedol koncom 19. stor. americký mineralóg a geológ James Dwight Dana. Začiatkom 70. rokov 20. stor. sa po sformulovaní doskovej tektoniky pokúsil o reinterpretáciu geosynklinály americký geofyzik a oceánológ Robert Sinclair Dietz (*1914, †1995), ktorý vyslovil názor, že sedimentárne horniny geosynklinály skôr pripomínajú kontinentálny šelf a svah. Preto vypustil z termínu geosynklinála strednú časť (–syn–) a vytvoril termín geoklína. Vysvetľovanie mechanizmu vzniku a vývoja geosynklinály si vzhľadom na nové, prevažne akceptované poznatky vyžaduje revíziu.