denudácia

denudácia [lat.] — obnažovanie, odkrývanie, odhaľovanie; geol. odkrývanie a znižovanie zemského povrchu odnášaním uvoľneného zvetraného materiálu zo zemského povrchu rozličnými geologickými činiteľmi a nimi vyvolanými procesmi; súbor exogénnych geologických procesov. Spolu s akumuláciou a sedimentáciou sa podieľa na exogénnom modelovaní zemského povrchu. Niekedy sa denudácia chápe ako synonymum erózie, častejšie však širšie – ako súbor všetkých odnosových exogénnych procesov vrátane transportu materiálu. Denudácia výškovo aj tvarovo mení členitý povrch na plochý, blízky rovine. Zrážky splavujú zo strání zvetraniny do vodných tokov a tie prenášajú z pevnín do mora množstvo materiálu. Vietor odvieva (najmä z púští a polopúští) najjemnejšie čiastočky hornín, ľadovce vynášajú na predpolia zvetraný materiál. Denudácia neprebieha rovnomerne, ovplyvňuje ju charakter hornín. Tvrdé horniny sú proti denudácii oveľa odolnejšie ako mäkké. Na rýchlosť denudácie vplýva rýchlosť zvetrávania, ktorá závisí od podnebia, georeliéfu, rastlinstva, hydrologickej situácie a pod. Najväčší vplyv na denudáciu však majú morfologické rozdiely. Preto je denudácia najrýchlejšia v hornatej Ázii a najpomalšia v Európe a Austrálii. Rýchlosť denudácie sa v geologickej histórii menila. Zrýchľovala sa vďaka tektonickým procesom, keď sa zvyšovali výškové rozdiely, a spomaľovala sa pri postupnom zarovnávaní krajiny. Opak akumulácia.