familia

Text hesla

familia [lat.] — rodina;

1. biol. → čeľaď;

2. práv. v rímskom súkromnom práve základný pojem práva osôb alebo rodinného práva; prísne stmelená hospodárska a právna jednotka pozostávajúca z hlavy rodiny (pater familias) a zo slobodných osôb (personae alieni iuris) podrobených jeho moci (patria potestas, manus). Spočiatku bola familia založená na agnátskom type rodiny, t. j. na mocenskom princípe, neskôr sa presadila kognátska, čiže pokrvná rodina. Zložkami moci hlavy rodiny boli patria potestas – doživotná a absolútna otcovská (nie rodičovská) moc nad svojimi deťmi bez ohľadu na ich vek a na to, či ich splodil alebo nesplodil (nad pokrvnými i osvojenými), a manus (doslovne ruka) – v neskoršom období moc manžela (pater familias) nad manželkou, ak s ním uzavrela manželstvo cum manu, v dôsledku čoho zaujala pozíciu dcéry (loco filiae) v jeho agnátskej rodine. Z druhej strany termín familia označoval majetok (patrimonium), ktorý sa zásadne nachádzal v rukách hlavy rodiny. Z toho vyplýva, že v rámci familie jedine hlava rodiny (pater familias) bola svojprávna (sui iuris), ostatní jej boli podrobení (alieni iuris) a v majetkovej oblasti nadobúdali práva a povinnosti nie pre seba, ale pre familiu. Vzťah rodičov a detí sa nemohol plne vytvoriť, pretože autoritatívna a bezmála neohraničená moc hlavy rodiny bola jediným regulátorom vzťahov v rodine. Len postupne sa rozvíjali formy osobnej a majetkovej nezávislosti podrobených osôb (emancipatio, peculium) a súbežne s tým aj ohraničenie osobnej a majetkovej moci hlavy rodiny; v súčasnom práve rodina.

Text hesla

familia [lat.] — rodina;

1. biol. → čeľaď;

2. práv. v rímskom súkromnom práve základný pojem práva osôb alebo rodinného práva; prísne stmelená hospodárska a právna jednotka pozostávajúca z hlavy rodiny (pater familias) a zo slobodných osôb (personae alieni iuris) podrobených jeho moci (patria potestas, manus). Spočiatku bola familia založená na agnátskom type rodiny, t. j. na mocenskom princípe, neskôr sa presadila kognátska, čiže pokrvná rodina. Zložkami moci hlavy rodiny boli patria potestas – doživotná a absolútna otcovská (nie rodičovská) moc nad svojimi deťmi bez ohľadu na ich vek a na to, či ich splodil alebo nesplodil (nad pokrvnými i osvojenými), a manus (doslovne ruka) – v neskoršom období moc manžela (pater familias) nad manželkou, ak s ním uzavrela manželstvo cum manu, v dôsledku čoho zaujala pozíciu dcéry (loco filiae) v jeho agnátskej rodine. Z druhej strany termín familia označoval majetok (patrimonium), ktorý sa zásadne nachádzal v rukách hlavy rodiny. Z toho vyplýva, že v rámci familie jedine hlava rodiny (pater familias) bola svojprávna (sui iuris), ostatní jej boli podrobení (alieni iuris) a v majetkovej oblasti nadobúdali práva a povinnosti nie pre seba, ale pre familiu. Vzťah rodičov a detí sa nemohol plne vytvoriť, pretože autoritatívna a bezmála neohraničená moc hlavy rodiny bola jediným regulátorom vzťahov v rodine. Len postupne sa rozvíjali formy osobnej a majetkovej nezávislosti podrobených osôb (emancipatio, peculium) a súbežne s tým aj ohraničenie osobnej a majetkovej moci hlavy rodiny; v súčasnom práve rodina.

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Familia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/familia