drak

drak [gr. > lat.] — 1. mytologická bytosť v podobe obrovského jaštera, krokodíla alebo hada, zosobňujúca prírodné, resp. kozmické zlo. Má jednu i viac hláv, ktoré môžu z tlám chrliť oheň, zvyčajne dve alebo štyri orlie nohy (príp. aj krídla), telo a chvost pokryté šupinami a jedovatú krv.

Drak ako symbol zla vystupuje v bájach od dávneho staroveku. V babylonskom mýte Enuma eliš vystupuje obluda Tiamat, vládkyňa slaného oceána a zosobnenie prachaosu, ktorú na počiatku čias premôže najvyšší boh Marduk a z jej tela stvorí nebo a zem. V Biblii (pravdepodobne ako ohlas babylonského mýtu) vystupuje zosobnenie prachaosu v obraze obludy Leviatana, nepriateľa Jahveho, ktorý nad netvorom zvíťazí a stane sa vládcom tvorstva (Ž 74,14 – 17). V Apokalypse (Zjav 12,3) vystupuje veľký ohnivý drak červenej farby so 7 hlavami a s 10 rohmi ako princíp diabla, ktorý odporuje Bohu a snaží sa prekaziť pôsobenie Mesiáša. V niektorých mytologických systémoch je drak symbolom sucha v predstave, že pohlcuje vlahu. V chetitskej mytológii drak Illujanka (chetitsky Illuijankaš) premôže v súboji boha búrky a odníme mu srdce a oči, čím pozbavuje svet vlahy. Napokon Illujanku zabije smrteľný hrdina Chapusias. Podobne zadržiava vody staroindický démonický netvor Vritra (slovensky hať, priehrada), ktorého premôže boh hromu a blesku Indra. V gréckej antickej mytológii vystupoval drak v kombinácii hadieho či obrieho tela a dračích hláv (Hydra, Tyfón, Ládón) i v podobe morskej obludy (draco marinus, monstrum aequoreum). Zvíťazili nad ním Perseus, Herakles i Apolón. Častým námetom bájí bola sejba dračích zubov (Kadmos, argonauti). Voz ťahaný okrídlenými drakmi slúžil Medei a Triptolemovi. Úlohu drakobijcov (Indra, japonský Susanoo) prevzali i kresťanské bytosti a svätci (archanjel Michal, svätý Juraj), ktorí draka ako odraz diabla či Lucifera zvrhli do pekla. Preto sa drak spája s elementom ohňa (obluda chrliaca oheň), vody (had) a vzduchu (vták). Ako princíp zla vystupuje i v germánskej mytológii, kde proti nemu bojovali Beowulf a Siegfried. V stredovekej keltskej legende zabíja Tristan draka, ktorý sužoval obyvateľov malého írskeho prístavu Weisefort, aby zachránil Izoldu pre svojho kráľa Marka. Boj s drakom je častým motívom rytierskych povestí i ľudových rozprávok, podľa ktorých drak žije v jaskyni, odkiaľ vyviera prameň zásobujúci krajinu vodou. Ako strážcovi prameňa sú mu ako potrava odovzdávané mladé dievčatá; keď príde rad na kráľovskú dcéru, rytier (príp. „hlúpy Jano“) draka zabíja, zachraňuje krajinu a za odmenu získava poklad (príp. kráľovstvo a ruku kráľovskej dcéry). V slovenskom ľudovom prostredí v podobe draka vystupujú i satan, černokňažník a strigôň, ktorí ako démonické bytosti lietajú v tmavých oblakoch, spôsobujú víchor a búrku. V staročeských povestiach zvíťazil nad drakom hrdina Trut a založil mesto Trutnov.

Vo východnej Ázii je drak symbolom šťastia. Čínsky Nový rok je sviatkom draka, ktorý je súčasne patrónom piateho znamenia zvieratníka a jedným zo štyroch zvierat symbolizujúcich základné svetové strany. Obvykle bol zobrazovaný so srnčími parohmi, s ťavou hlavou, rybími šupinami, orlími pazúrmi, tigrími nohami a volskými ušami. Modrozelený drak (lung) bol od čias dynastie Chan (206 pred n. l. – 220 n. l.) symbolom cisára, zastupujúc mužský prvok jang (úroda, plodnosť) tvoril v dekoračných motívoch harmonickú dvojicu s Fénixom (princíp jin) predstavujúcim cisárovnú. Biely drak však bol patrónom západu a smrti. Cisárske draky mali na nohe päť pazúrov, drak so štatútom princa štyri. Sviatok dračích člnov patrí medzi čínske tradičné sviatky. V Japonsku drak stelesňuje boha dažďa (bronzové draky v chrámových obvodoch slúžia ako chrliče vody).

V heraldike predstavuje drak moc a vládu, popri orlovi a levovi je symbolom kráľov. Býva zobrazovaný ako strážca erbu s netopierími krídlami, orlími pazúrmi a rozškľabenou zubatou tlamou chrliacou oheň. V kresťanskej ikonografii majú draka ako atribút svätý Benedikt z Nursie (okrídlený dráčik vyliezajúci z kalicha), svätý Gothard (drak skrútený pri nohách), svätý Juraj (prebodáva draka kopijou), svätá Margaréta Antiochijská (drak spútaný reťazami pri jej nohách alebo v dlani), svätý Ignác z Loyoly a i.;

2. dopr. a) upútané zariadenie ťažšie ako vzduch, pri ktorom tlak potrebný na vznášanie vzniká pôsobením aerodynamickej sily vetra na jeho nosné plochy – môžu byť napr. v tvare komory (komorový drak). Do vynálezu rádiosondy sa používalo na vynášanie meteorologických prístrojov do ovzdušia, s pozemným stanoviskom bolo spojené lanom, jeho dostup bol v priemere 3 km. Na rovnakom princípe je založený aj papierový drak (šarkan), detská hračka pochádzajúca z Číny a obľúbená i na Slovensku Obvykle sa vyrába v tvare deltoidu alebo rovnoramenného ostrouhlého trojuholníka. Tvoria ho dve prekrížené tenké drievka, cez ktoré sa napne papier alebo ľahké plátno. Vypúšťa sa za veterného počasia priviazaný na dlhší motúz; b) drak lietadla — konštrukcia lietadla (nosná sústava, chvostové plochy, riadiaci systém, pristávacie zariadenie) s poťahom, ale bez pohonných jednotiek a ich príslušenstva, výstroja a lietadlových systémov.