abandon [fr.] — opustenie veci vlastníkom, zrieknutie sa určitého práva, nároku, veci ap.;

1. vzdanie sa poistenej veci alebo poisteneckého práva v prospech poisťovateľa za poskytnutú náhradu najmä v prípadoch, keď nie je istá (nedá sa zistiť), ale je veľmi pravdepodobná strata;

2. právo (námorné alebo obchodné), ktorým sa poisťovateľ chráni pred platením škôd presahujúcich poistnú sumu, ale týmto nenadobúda právo na poistené veci;

3. colná špekulácia, pri ktorej dovozca uvádza nižšiu cenu dovážaného tovaru, než je skutočná cena, a pri ktorej počíta s tým, že colné orgány tovar zadržia a preplatia mu túto nižšiu cenu. Na nútenej dražbe organizovanej colnými orgánmi tovar opäť odkúpi za cenu ešte nižšiu, než pôvodne uviedol. Navyše nemusí platiť dovozné clo, pretože colné orgány na svoj tovar clo neuvaľujú. Dovozca sa tým vyhne plateniu dovozného cla (colný abandon);

4. v anglo-americkom práve abandon lode znamená vyhlásenie majiteľa silno poškodenej lode, že plavidlo sa už neoplatí opraviť a že sa ho zrieka v prospech poisťovne za náhradu celej (konštruktívnej) straty;

5. podľa niektorých právnych poriadkov (napr. nemeckého) možnosť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným vzdať sa svojho obchodného podielu a dať ho k dispozícii spoločnosti namiesto plnenia neobmedzenej príplatkovej povinnosti.

abordáž [fr.] —

1. staroveký spôsob boja na mori (prirazenie, spojenie dvoch lodí na boj muža proti mužovi);

2. priviazanie lode k brehu a vyloďovanie;

3. zrážka (kolízia) lodí.

ABS, angl. Antiskid Brake System, Antiblock System, nem. Antiblockiersystem — protiblokovací brzdový systém zabezpečujúci účinné brzdenie automobilu na povrchoch ciest s rozličnou priľnavosťou. Účinné brzdenie umožňuje regulácia sklzu kolies automobilu pri brzdení tak, aby sa za každých adhéznych podmienok využila maximálna hodnota priľnavosti pneumatík na danom povrchu a nenastalo blokovanie kolies, ktoré znemožňuje smerové ovládanie vozidla. Maximálnej hodnote priľnavosti prislúchajú najvyššie brzdné sily na kolesách umožňujúce dosiahnuť najkratšiu brzdnú dráhu.

Adamsova os [edm-] — konštrukcia uloženia dvojkolesia viacnápravových železničných vozidiel, ktorú 1865 patentoval Angličan William Bridges Adams (*1797, †1872). Uľahčuje jazdu cez oblúky tým, že pri ich prejazde sa dvojkolesie môže bočne posunúť, pričom sa jeho os postaví vzhľadom na oblúk radiálne. To sa dosiahne šikmými plochami ložiskových telies, takže pri vysúvaní sa os dvojkolesia vzhľadom na os vozidla vychýli. Výhodami sú jednoduchá konštrukcia a malé rozmery, pretože Adamsova os nevyžaduje spojovaciu tyč (oje) ako staršia Bisselova os (1841), ktorá sa vychyľovala okolo zvislého čapu vzdialeného od dvojkolesia. Adamsova os sa neosvedčila pri väčších rýchlostiach, preto sa používala najmä pri úzkorozchodných parných lokomotívach. Zlepšenie jazdných vlastností sa dosiahlo použitím vratných pružín (Adamsova-Webbova os, ktorá sa používala pri parných a starších elektrických lokomotívach).

adaptívna pružiaca sústava — pružiaca sústava cestného alebo koľajového vozidla (→ odpruženie vozidla). Jej účinok sa reguluje zmenou tlmenia, v prípade pneumatických alebo hydropneumatických pružín aj zmenou tuhosti pružín sústavy. Mení sa v závislosti od okamžitých jazdných podmienok pomocou elektronického riadiaceho systému.

Ader, Clément, 2. 4. 1841 Muret (pri Toulouse) – 3. 5. 1925 Toulouse — francúzsky letecký konštruktér a vynálezca. R. 1890 postavil motorové lietadlo Eola s drevenými krídlami v tvare netopiera potiahnutými plátnom; jeho druhé lietadlo Avion III malo podobný tvar a poháňali ho dva parné stroje s výkonom 30 kW.

adhézia [lat.] — 1. → priľnavosť; 2. lek. → zrast.

adhézna brzda — brzda využívajúca na dosiahnutie spomalenia pohybu trenie medzi kolesom a koľajnicou, resp. cestou (→ brzda).

adhézna sila — sila, ktorá sa môže preniesť z kolesa vozidla na povrch vozovky. Závisí od adhéznej tiaže a od koeficientu priľnavosti.

adhézna tiaž — zložka celkovej tiaže koľajového alebo cestného dopravného prostriedku využiteľná na dosiahnutie síl zrýchľujúcich alebo spomaľujúcich pohyb dopravného prostriedku.

ADS, nem. Adaptives Dämpfungssystem — pružiaci systém používaný vo vozidlách Mercedes-Benz (→ adaptívna pružiaca sústava).

aerobus [gr. + lat. > angl.], airbus — veľkokapacitné dopravné lietadlo na dopravu pasažierov. Má široký trup s jednou alebo s dvoma palubami (umiestnenými nad sebou) pre cestujúcich, v ktorých je vedľa seba 4 – 10 sedadiel (v závislosti od cestovnej triedy) oddelených 2 uličkami. Je určené na lety na stredné a dlhé vzdialenosti; cestovná rýchlosť 900 – 950 km/h, letová výška 9 000 – 11 000 m.

aerodyn [gr.] — lietadlo ťažšie ako vzduch. Vztlak potrebný na let vzduchom sa získava pohybom nosnej plochy s vhodným aerodynamickým profilom. Nosná plocha je vzhľadom na trup lietadla nepohyblivá alebo pohyblivá (vrtuľník).

aerodynamické váhy — váhy na meranie aerodynamických síl a momentov pôsobiacich na teleso pri obtekaní vzduchom v meracom priestore aerodynamického tunela. Používajú sa najmä pri meraní aerodynamického odporu a dynamického vztlaku automobilov, modelov lietadiel a ich nosných plôch.

aerodynamický tresk — silný zvuk podobný výbuchu, vnímaný pri prelete telesa (napr. lietadlo, strela, raketa) nadzvukovou rýchlosťou. Pohybujúce sa teleso vytvára vo svojom okolí tlakové zmeny, ktoré pri jeho nadzvukovej rýchlosti majú tvar kužeľovej plochy s pohybujúcim sa telesom vo vrchole kužeľa. Plášť kužeľa predstavuje skokovú zmenu hustoty vzduchu, a teda náhlu zmenu jeho tlaku. Tlaková zmena (v smere ľubovoľnej kolmice na kužeľovú plochu) sa šíri rýchlosťou zvuku, a keď dorazí na povrch zeme, náhla zmena tlaku sa akusticky prejaví ako výbuch. Ak teleso preletí pomerne nízko, aerodynamický tresk môže rozbiť okná, prípadne aj poškodiť budovy. Čím je prelet rýchlejší a nižší, tým sú účinky aerodynamického tresku väčšie.

aeroelasticita [gr.] — odvetvie mechaniky zaoberajúce sa správaním pružných telies obtekaných prúdiacim plynom (vzduchom) a ich vzájomným ovplyvňovaním. Analyzuje dynamické i statické účinky obtekania na časti lietadiel, vysokých stavieb, mostov a i., ako aj ovplyvňovanie vzdušného prúdu týmito konštrukciami. Jedným z javov aeroelasticity je napr. strata aerodynamickej stability konštrukcie.

Aeroflot — ruský podnik pre civilnú leteckú dopravu so sídlom v Moskve založený 1932. V ére bývalého ZSSR bol jednou z najväčších leteckých spoločností na svete, 1989 sa stal členom IATA (→ Medzinárodné združenie leteckých dopravcov). R. 1994 bol pretransformovaný na akciovú spoločnosť, v ktorej 51 % akcií vlastní štát.

aerostat [gr.] — lietadlo ľahšie ako vzduch; vztlak potrebný na let vyvíjajú aerostatické sily obklopujúceho ovzdušia (balón, vzducholoď).

aerotaxi [gr. + lat. > fr.], aerotaxík — malé nájomné kabínové lietadlo. Jeho let, zvyčajne na kratšiu vzdialenosť, nie je závislý od pravidelného letového poriadku a od trasy pravidelných liniek. Prenajíma sa aj s pilotom.

aerotaxík → aerotaxi

aerotrain [-tren, aj -trejn; gr. + angl.] — experimentálny druh dopravného prostriedku železnicového typu pohybujúci sa na tenkej nosnej vrstve vzduchu po jednokoľajnicovej betónovej dráhe, vyvíjaný 1965 – 77 vo Francúzsku. Projekt bol zastavený po vyčerpaní financií a po vládnom uprednostnení projektu TGV.

Agrolet — letecká spoločnosť založená 1952 pri ČSA ako odštepný závod na dopravu aerotaxíkmi, neskôr aj na leteckú chemickú činnosť; 1969 z neho vznikol samostatný podnik na letecké poľnohospodárske práce Slovair, ktorý 2001 ukončil činnosť.

AIRAC, angl. Aeronautical Information Regulation and Control — informačný systém, ktorého cieľom je v predstihu publikovať informácie o okolnostiach spôsobujúcich významné zmeny v leteckej prevádzke. Je založený na spoločných dátumoch účinnosti.

airbus [érbas; angl.] —

1. → aerobus;

2. lietadlo vyrábané spoločnosťou Airbus.

Airbus [érbas] — veľká nadnárodná spoločnosť zaoberajúca sa vývojom a výrobou leteckej techniky, založená 1970 so sídlom v Toulouse vo Francúzsku. V súčasnosti sa sústreďuje na štyri oblasti: civilné lietadlá, vojenské lietadlá, vrtuľníky a kozmické technológie (satelity, vesmírne stanice). Airbus je podľa počtu predaných kusov ročne v súčasnosti (2017) najväčšia spoločnosť na svete na výrobu civilných lietadiel.

Air France [ér fráns; fr.] — francúzska národná spoločnosť pre civilnú leteckú dopravu približne do 200 miest na svete. Založená 1933 so sídlom v Paríži. Jedna z dvoch leteckých spoločností (s British Airways) prevádzkujúcich nadzvukové dopravné lietadlá Concorde, ktorých posledný let sa uskutočnil 2003. V súčasnosti vlastní aj veľkokapacitné lietadlá určené na dlhé trate, najmä typy Boeing 747 a 777, ako aj Airbus A340.

akcelerátor [lat.] — zariadenie, ktorým vodič motorového vozidla ovláda výkon motora zmenou množstva palivovej zmesi alebo množstva vstrekovaného paliva privádzaného do motora. Akcelerátor môže byť mechanický alebo elektronický. Hovorovo pedál (páka) plynu.

akcelerometer [lat. + gr.] — 1. prístroj na meranie zrýchlenia pohybu založený na využití zotrvačných vlastností hmoty pri zmene rýchlosti pohybu, používaný v doprave, v kozmonautike na meranie ťahu motorov, odporu prostredia ap.; 2. v seizmológii druh seizmometra (→ seizmograf) slúžiaceho najmä na meranie zrýchlenia silného pohybu pôdy alebo kmitania stavieb počas veľkého zemetrasenia, resp. v blízkosti epicentra.

akčný polomer, akčný rádius — vzdialenosť, ktorú prekoná motorový dopravný prostriedok (lietadlo, plavidlo) so zásobou energie bez dopĺňania spravidla s návratom na východiskové miesto.

akčný rádius → akčný polomer

akrobatické lietadlo — špeciálne lietadlo určené na vykonávanie akrobatických leteckých prvkov (premet, výkrut, zvrat, vývrtka, let na chrbte ap.) s jedno- alebo dvojmiestnou kabínou.

aktívna bezpečnosť — súhrn opatrení v konštrukcii dopravných prostriedkov na zníženie pravdepodobnosti výskytu nebezpečných situácií a dopravných nehôd. Aktívna bezpečnosť môže byť operačná a kondičná. Operačná bezpečnosť zahŕňa vlastnosti charakterizujúce ovládateľnosť vozidla: akceleračné a brzdné vlastnosti, riaditeľnosť a stabilitu, citlivosť na vonkajšie rušivé vplyvy, zvukovú a svetelnú signalizáciu, osvetlenie vozidla a výhľad vodiča. Kondičná bezpečnosť zahŕňa vlastnosti dopravného prostriedku znižujúce únavu vodiča: pohodlie a klímu vnútorného prostredia, ergonomické riešenie, primerané ovládacie sily, dobré videnie a výhľad, informácie o dopravnej situácii a i. Prínosom k aktívnej bezpečnosti sú novšie elektronické asistenčné systémy vodiča, napr. ABS, parkovací asistent, kamerový systém, asistent jazdy v jazdných pruhoch, automatické tlmenie svetlometov, tempomat (udržiavanie rýchlosti jazdy), regulácia odstupu a i.

akumulátorový vozík — malý vozík s plošinou na náklad 800 – 1 500 kg. Je poháňaný jednosmerným elektromotorom napájaným z akumulátorovej batérie a vybavený stúpadlom, na ktorom stojí vodič. Pri opustení stúpadla vodičom sa samočinne vypne elektrický prúd a zapnú sa brzdy vozíka. Akumulátorový vozík sa používa v priemysle, na nádražiach ap.

akvaplaning [lat. + angl.], kĺzanie pneumatiky na vode — nebezpečná jazdná situácia, pri ktorej pneumatika za určitej rýchlosti vozidla a výšky súvislej vodnej vrstvy v stope kolesa stratí priľnavosť k vozovke a začne sa kĺzať po vodnej vrstve. Rýchlosť, pri ktorej k akvaplaningu dochádza, závisí od schopnosti dezénu pneumatiky odvádzať vodu zo stopy. Vznik akvaplaningu prvýkrát objasnila 1960 firma Dunlop, odvtedy sa zásadne zmenili dezény pneumatík, ktoré majú v súčasnosti bočné kanáliky na odvod vody.

alarm [lat. > tal. > fr.] —

1. zastarano poplach;

2. zabezpečovacie zariadenie vydávajúce výstražný zvukový signál (napr. pri pokuse o odcudzenie zaparkovaného automobilu, pri vlámaní do budovy ap.).

Alcock [elkok], John William, sir, 6. 11. 1892 Manchester – 18. 12. 1919 Cottévrard, Francúzsko — britský pilot. Ako prvý preletel v lete 1919 s navigátorom A. W. Brownom lietadlom cez Atlantický oceán zo Saint John (Newfoundland, Kanada) do Clifdenu v Írsku. Zahynul pri leteckej havárii.

Amosov, Ivan Afanasievič, 12. 11. 1800 Archangeľsk – 1. 6. 1878 — ruský lodný inžinier, 1872 generál. Postavil (1846 – 48) v Rusku prvú námornú loď s parným strojom a lodnou skrutkou, ako aj veľa vojenských plavidiel.

A-N systém — zariadenie na rádionavigáciu, ktoré rádiomajákom vyznačovalo trať lietadla, používané v minulosti. Smer letu bol vyznačený signálmi, pri odchýlení zo smeru rozdielne zvukové signály signalizovali vybočenie vľavo alebo vpravo. Systémom sa vyznačovali maximálne 4 rôzne trate.

asfaltová vozovka — stredná alebo ťažká netuhá vozovka, ktorej povrch tvorí kamenivo spojené asfaltom. Skladá sa z viacerých vrstiev krytu, podkladu a podsypu. Brúsna a ložná vrstva krytu môže byť z asfaltového betónu, liateho asfaltu, asfaltového koberca (mastixový, drenážny, otvorený, tenký) alebo z asfaltocementového betónu. Na dočasné vozovky sa používajú aj nátery, postreky alebo penetračný makadam. Podklad je spevnený cementom alebo asfaltom, prípadne je z makadamu. Podsyp tvorí štrkopiesková vrstva hrúbky aspoň 15 cm. Asfaltová vozovka je bez škár, jej zhotovovanie je mechanizované, údržba a spevnenie pomerne jednoduché. Jazda na asfaltovej vozovke je hladká a bez otrasov. Pri jazde v noci je však vozovka nevýrazne tmavá, za dažďa oslňuje odrazom svetiel prechádzajúcich vozidiel, za slnečného počasia sa jej povrch zohrieva a zrkadlí sa.

automobilizmus [gr.+ lat.] —

1. súhrnné označenie prepravy osôb a vecí automobilmi (→ automobilová doprava);

2. automobilový priemysel;

3. rekreačný alebo pretekársky automobilový šport (→ motoristický šport).

azimut [arab.] — uhol v horizontálnej rovine medzi rovinou v sev. alebo v juž. časti miestneho meridiánu a rovinou preloženou kolmicou v danom bode k uvažovanému telesu (guľa, elipsoid ap.) a cieľom. Meria sa v zápornom smere (t. j. v smere pohybu hodinových ručičiek) od 0° do 360°. Astronomický azimut je uhol medzi rovinou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou cieľom meraný v rovine astronomického horizontu v zápornom smere. Rozlišuje sa: 1. astronomický azimut pozemného cieľa, ktorý sa vzťahuje na zemské teleso a je definovaný ako uhol medzi sev. vetvou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou pozemným cieľom; 2. astronomický azimut kozmického telesa, ktorý sa vzťahuje na nebeskú sféru a je definovaný ako uhol medzi juž. vetvou astronomického meridiánu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou kozmickým telesom. Geodetický al. elipsoidický azimut je uhol, ktorý zviera normálová rovina idúca daným smerom s rovinou elipsoidického poludníka v tomto bode; počíta sa obyčajne kladne od sev. vetvy poludníka smerom na východ. Laplaceov azimut je geodetický azimut vypočítaný z Laplaceovej rovnice. Magnetický azimut je vodorovný uhol meraný v smere pohybu hodinových ručičiek od sev. vetvy miestneho magnetického poludníka. V letectve sa používajú aj azimut lietadla (uhol medzi dvoma zvislými rovinami, a to rovinou prechádzajúcou osou lietadla a rovinou prechádzajúcou zemskou osou) a aerodynamický azimut (uhol medzi zvislou rovinou preloženou vektorom rýchlosti pohybu lietadla a zvislou rovinou prechádzajúcou zemskou osou).

bakláž [fr.] — uzavretie prístavu alebo ústia rieky pevnými alebo plávajúcimi uzáverami.

baldachýn [vl. m.] —

1. pôvodne orientálna pevná, resp. prenosná strieška na štyroch žrdiach zhotovená z drahocennej zlatom pretkávanej látky (názov odvodený z tal. baldaccio, čo znamená látka z Bagdadu) používaná spočiatku výlučne vládcami, neskôr aj hodnostármi ako znak dôstojnosti;

2. pevná strieška nad trónom, biskupským, resp. pápežským stolcom, náhrobkom, od raného stredoveku nad oltárom (→ cibórium, → svätostánok); v gotickej architektúre aj ochranná strieška sochy;

3. v katolíckej liturgii aj prenosná strieška nesená nad sviatosťami pri procesiách a chrániaca ich pred vplyvmi počasia;

4. látkový záves nad lôžkom (nebesá);

5. dopr. sústava vzpier, prípadne konštrukcia upevňujúca krídlo lietadla k trupu.

balón [tal. > fr.] — vzdušný dopravný prostriedok ľahší ako vzduch. Skladá sa z nosnej časti (sieť, laná), z obalu (hodváb, syntetické tkaniny), ktorý je naplnený teplým vzduchom (teplovzdušný balón), héliom, v minulosti aj svietiplynom alebo vodíkom (plynový balón), a z koša na prepravu posádky alebo meracích prístrojov. Balón je neriaditeľný (unášaný iba vetrom), obmedzene sa dá regulovať len výška letu: pri plynovom balóne stúpanie odhodením závaží, klesanie vypustením plynu, pri teplovzdušnom balóne, ktorého náplň sa ohrieva pomocou horákov, sa výška letu riadi reguláciou výkonu horákov, čím sa mení hustota vzduchu v balóne.

Podľa tvaru sa rozlišuje drakovitý (upútaný, spravidla pretiahnutého tvaru, so stabilizačnými plochami) a guľovitý (v tvare gule) balón; podľa konštrukcie balón so sieťou (slúžiacou na zavesenie koša na teleso balóna), voľný bez siete (nedá sa naň upevniť kôš) a montgolfiéra (naplnená teplým vzduchom); podľa účelu registračný (voľný, používaný v meteorologickej službe), padákový (voľný, v prípade nebezpečenstva môže slúžiť ako padák), pozorovací (zvyčajne upútaný, so zaveseným košom alebo s gondolou pre posádku), priehradový (upútaný, nesie sústavu lán tvoriacich zábranu proti náletom nepriateľských lietadiel) a signálny (upútaný, bez koša, používaný na signalizáciu) balón. Prvý balón plnený teplým vzduchom (montgolfiéru) zostrojili 1783 bratia J. É. a J. M. Montgolfierovci. R. 1932 A. Piccard v stratosférickom balóne v uzavretej gondole dosiahol výšku 16 940 m. Dnes sa balón používa v športe, vo vojenstve, v meteorológii a i.

balonet [fr.] — vak v obale nevystuženej vzducholode, do ktorého sa dúchadlom vháňa vzduch, aby sa udržiaval vonkajší tvar alebo aby sa mohlo zmeniť pozdĺžne vyváženie.

balónová sonda, registračný balón — voľný balón používaný pri meteorologickom prieskume.

balotina [fr.] — drobné sklené guľôčky vyrábané samovoľným zaguľatením čiastočiek skla v plameni a pridávané do bielych alebo farebných reflexných náterov dopravných značiek, obrubníkov, premietacích pláten ap.

banský vozeň — koľajové vozidlo na prepravu nákladu alebo osôb; nákladné vozne majú užitočný objem 0,45 – 1,8 m³ a nosnosť do 6,5 t, môžu byť s pevnou korbou, samovýsypné alebo špeciálne (na rôzne technologické účely); osobné vozne sú určené na prepravu maximálne 12 osôb.

bariérová skúška, angl. crash-test — skúšobná metóda na určenie deformačných vlastností strojných zariadení. V doprave skúška na overenie pasívnej bezpečnosti karosérie osobného automobilu nárazom na pevnú betónovú stenu rýchlosťou 48,3 km/h. Následky nárazu pre posádku sa sledujú pomocou snímačov zabudovaných v skúšobnej figuríne (v tzv. Oscarovi) umiestnenej na sedadle vodiča. Po náraze nesmie byť vnútorný priestor pre posádku veľmi zdeformovaný. Jeho pevná časť nesmie po skúške ohrozovať cestujúcich, dvere sa nesmú pri náraze samovoľne otvoriť, ale po ňom sa musia dať otvoriť bez použitia pomocných nástrojov, vodorovný posun stĺpika riadenia nesmie byť po náraze väčší ako 127 mm. S ohľadom na bezpečnosť posádky je bariérová skúška pre výrobcov povinná, predpisujú ju zákonné opatrenia štátu alebo skupiny štátov.

bark [keltské jazyky > lat. > angl.] — troj- alebo viacsťažňová plachetnica s vratiplachtou na zadnom sťažni, ktorá umožnila znížiť počet členov posádky, a s rahnovými plachtami na ostatných sťažňoch. Bark je posledný vývinový stupeň obchodnej plachetnice, staval sa ešte v 20. stor., posledným bol nemecký Gorch Fock z 1958.