DeLillo, Don
DeLillo, Don, plným menom Donald Richard DeLillo, 20. 11. 1936 New York — americký prozaik. Vyrastal v taliansko-americkej štvrti Bronxu Fordham. V roku 1958 ukončil bakalárske štúdium komunikačného umenia na Fordhamskej univerzite (Fordham University) v New Yorku, 1959 – 64 pracoval ako copywriter (tvorca reklamných textov) v reklamnej agentúre Ogilvy & Mathers. Od 1964 je spisovateľom v slobodnom povolaní, žije v ústraní a odmieta publicitu.
Je popredným predstaviteľom amerického postmoderného románu. Ponúka kritické, často kontrastné pohľady na Ameriku rozmaznanú materiálnym blahobytom a otupenú vyprázdnenou masovou kultúrou a politikou. Darí sa mu identifikovať kultúrne trendy a tendencie ešte pred tým, než získajú na spoločenskom význame. Debutoval poviedkou Rieka Jordán (The River Jordan, 1960) v literárnom časopise Cornellovej univerzity Epoch (Epocha). Prvý román Americana (1971) je príbehom mladého, úspešného, no vnútorne vyhoreného riaditeľa reklamnej agentúry, ktorý odchádza z New Yorku na americký stredozápad v nádeji, že medzi obyčajnými ľuďmi nájde dušu svojho národa. Načrtol v ňom témy, ktoré rozvíjal aj vo svojich neskorších románoch: kritiku korporátneho sveta a neschopnosti filmu vierohodne zachytiť realitu. Výrazný úspech si získal románom Biely šum (White Noise, 1985) o profesorovi hitlerológie Jackovi Gladneym, ktorý je kvôli havárii a následnému úniku nebezpečnej chemikálie a toxickému zamoreniu ovzdušia nútený čeliť svojmu najväčšiemu strachu – zo smrti. V dômyselnej kombinácii spoločenskej satiry a metafyzických úvah DeLillo kritizuje bezbrehý konzumný život, masmediálnu manipuláciu, informačnú presýtenosť a moderný intelektualizmus, zachytáva zvláštnosť života zoči-voči možnej smrti a zamýšľa sa nad úlohou rodiny v čase, keď je ohrozený samotný zmysel ľudskej existencie.
DeLillo rozvíja aj historické myslenie a ukazuje, ako súčasnosť nesie stopy významných historických udalostí. V románe Váhy (Libra, 1988; slov. 2005) tematizuje atentát na J. F. Kennedyho a konšpiračné teórie s ním spojené, pričom sa neusiluje potvrdiť ani vyvrátiť oficiálnu verziu jeho vraždy, no zameriava sa na osobu jeho údajného vraha L. H. Oswalda a prostredníctvom jeho osudu poukazuje na prítomnosť násilia a agresivity v samom srdci americkej identity. Atentát na Kennedyho neprezentuje len ako koniec éry politickej nevinnosti, ale aj ako medzník, keď médiá začali nenávratne meniť postoj Američanov k svetu. V románe Podsvetie (Underworld, 1997) skúma, ako sa počas studenej vojny stala neoddeliteľnou súčasťou americkej identity paranoja, a dokazuje, že americké víťazstvo v tejto vojne bolo spôsobené tak činnosťou amerických médií a konzumnej kultúry, ako aj vojenskou prevahou. Hoci jeho diela vychádzajú z tradície realistického románu, často využíva i formálne inovatívne prvky, napr. princíp montáže štýlov, tónov a žánrov.
Je autorom románov Konečná zóna (End Zone, 1972), Ulica Great Jones (Great Jones Street, 1973), Ratnerova hviezda (Ratner’s Star, 1976), Hráči (Players, 1977), Bežiaci pes (Running Dog, 1978), Mená (The Names, 1982), Mao II (1991), Umelkyňa tela (The Body Artist, 2001), Kozmopolis (Cosmopolis, 2003), Padajúci muž (Falling Man, 2007), Bod Omega (Point Omega, 2010) a Nula kelvinov (Zero K, 2016), zbierky poviedok Anjel Esmeralda. Deväť poviedok (The Angel Esmeralda. Nine Stories, 2011) a i. Je nositeľom viacerých ocenení, napr. Národnej knižnej ceny (1985 za román Biely šum), Ceny Jeruzalema za slobodu jednotlivca v spoločnosti (1999) a Národnej knižnej ceny, medaily za významný prínos americkej literatúre (2015).