dejstvo

Text hesla

dejstvo, akt — individuálna, do seba uzavretá, no súčasne s celkom dejovo spätá časť dramatického diela. Jednotlivé dramatické diela sa môžu skladať z viacerých, ale aj z jediného dejstva (napr. tzv. jednoaktovky). V inscenáciách sa dejstvá oddeľujú prestávkami.

Antické tragédie sa nečlenili na dejstvá, boli rytmizované nástupmi zborov. Senecove drámy s delením na dejstvá sa stali vzorom pre francúzsku klasicistickú tragédiu (P. Corneille, J. Racine) s prísnym uplatňovaním troch jednôt: deja (jeden príbeh), miesta (scéna pred palácom) a času (príbeh sa musel odohrať v priebehu jedného dňa). Anglickí a španielski renesanční dramatici (W. Shakespeare, Lope de Vega) nezávisle od týchto pravidiel voľne pracovali s časom, príbehom i s priestorom. Dramatici na konci 19. stor. (H. Ibsen, G. Hauptmann, A. P. Čechov) sa priklonili k štyrom alebo k piatim dejstvám. Naproti tomu A. Strindberg zjednotil dej do jednoaktovky a B. Brecht uprednostnil princíp členenia podľa obsahového zamerania a spôsobu prezentácie.

Moderní dramatici používajú pojem dejstvo veľmi voľne a nezáväzne, a to najmä pod vplyvom filmu (strihy), čím sa významovo oslabilo postavenie dejstva ako určujúceho predelu.

Text hesla

dejstvo, akt — individuálna, do seba uzavretá, no súčasne s celkom dejovo spätá časť dramatického diela. Jednotlivé dramatické diela sa môžu skladať z viacerých, ale aj z jediného dejstva (napr. tzv. jednoaktovky). V inscenáciách sa dejstvá oddeľujú prestávkami.

Antické tragédie sa nečlenili na dejstvá, boli rytmizované nástupmi zborov. Senecove drámy s delením na dejstvá sa stali vzorom pre francúzsku klasicistickú tragédiu (P. Corneille, J. Racine) s prísnym uplatňovaním troch jednôt: deja (jeden príbeh), miesta (scéna pred palácom) a času (príbeh sa musel odohrať v priebehu jedného dňa). Anglickí a španielski renesanční dramatici (W. Shakespeare, Lope de Vega) nezávisle od týchto pravidiel voľne pracovali s časom, príbehom i s priestorom. Dramatici na konci 19. stor. (H. Ibsen, G. Hauptmann, A. P. Čechov) sa priklonili k štyrom alebo k piatim dejstvám. Naproti tomu A. Strindberg zjednotil dej do jednoaktovky a B. Brecht uprednostnil princíp členenia podľa obsahového zamerania a spôsobu prezentácie.

Moderní dramatici používajú pojem dejstvo veľmi voľne a nezáväzne, a to najmä pod vplyvom filmu (strihy), čím sa významovo oslabilo postavenie dejstva ako určujúceho predelu.

Zverejnené v máji 2003.

citácia

Dejstvo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-01-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dejstvo