de Falla, Manuel

de Falla [-ľa], Manuel, 23. 11. 1876 Cádiz, Španielsko – 14. 11. 1946 Alta Gracia (pri Córdobe), Argentína — španielsky hudobný skladateľ a klavirista.

Študoval hru na klavíri u Josého Tragóa a kompozíciu u Felipeho Pedrella v Madride. Venoval sa španielskemu folklóru, čo výrazne ovplyvnilo jeho tvorbu. V rokoch 1907 – 14 žil v Paríži, kde sa stretával s Claudom Debussym, Mauricom Ravelom, Florentom Schmittom, Paulom Dukasom a Isaacom Albénizom; od roku 1914 žil v Granade (Španielsko), od roku 1939 v Argentíne, kde duševne chorý zomrel.

Vo svojej tvorbe zlúčil španielsky národný kolorit s impresionistickou i s neoklasicistickou technikou. Čerpal aj z andalúzskeho folklóru.

Diela: opery Krátky život (La vida breve, 1905), Fuego fatuo (1919), Bábkové predstavenie Majstra Petra (El retablo de Maese Pedro, 1923), Atlantída (Atlántida, 1962, podobná dramatickému oratóriu); balety Čarodejná láska (El amor brujo, 1915), Trojrohý klobúk (El sombrero de tres picos, 1919); orchestrálne: Noci v španielskych záhradách (Noches en los jardines de España, 1911 – 15), suita Pocty (Homenajes, 1938); vokálne: Psyché, poéma pre mezzosoprán, flautu, husle, violu, violončelo a harfu (1924), Balada o Malorke pre zmiešaný zbor (Balada de Mallorca, 1933, podľa Balady op. 38 Fryderyka Chopina) a i.