Vyhľadávanie podľa kategórií: zatiaľ neurčené

Zobrazené heslá 1 – 6 z celkového počtu 6 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Jambi

Jambi [ďam-] — niekedy používaný názov rieky Hari.

judeţ

judeţ [žudec; rum.] — župa, tradičná administratívna jednotka najvyššej úrovne v Rumunsku (okrem niekoľkých rokov počas socializmu, keď sa štát delil podľa vzoru ZSSR na rajóny), 1998 – 2003 administratívna jednotka v Moldavsku.

Jura

Jura [fr. žü-; nem. ju-] — kantón v severozáp. Švajčiarsku pri hranici s Francúzskom v pohorí Jura; rozloha 839 km2, 73-tis. obyvateľov (2017), administratívne stredisko Delémont. Úradný jazyk: francúzština. Priemysel strojársky, jemnej mechaniky (najmä výroba hodiniek), tabakový, textilný. Významná poľnohospodárska oblasť, pestovanie krmovín, zemiakov a i.; chov dobytka a koní.

Käsong

Käsong, Kaisŏng, v minulosti Songdo — mesto v juž. časti Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v provincii Hwanghä-pukto na rieke Tädong na pobrežnej nížine pri hranici s Kórejskou republikou v blízkosti demilitarizovanej zóny; 362-tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto KĽDR, 2012). Priemysel strojársky, textilný, obuvnícky, potravinársky (spracovanie koreňa ženšena, výroba alkoholických a nealkoholických nápojov, konzervovanie ovocia); remeslá (výrobky z porcelánu, šperkárstvo, hrnčiarstvo). Stredisko úrodnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ryže, kukurice, sóje, ovocia, zeleniny, ženšena; chov dobytka). Turistické stredisko (jedno z najnavštevovanejších zahraničnými turistami). Dopravná križovatka na cestnom a železničnom ťahu Pchjongjang – Soul. V blízkosti sa nachádza špeciálna administratívno-priemyselná oblasť Käsongský priemyselný región vybudovaný v spolupráci s Kórejskou republikou. KĽDR poskytla pozemky a pracovnú silu, Kórejská republika vybudovala infraštruktúru, budovy a výrobné zariadenia; projekt predpokladal zapojenie 2-tis. firiem z Kórejskej republiky a zamestnanie 350-tis. zamestnancov z KĽDR, reálne sa zapojilo len 124 firiem, prevažne obuvníckych a textilných, a zamestnalo sa 53-tis. pracovníkov; projekt bol 2016 pozastavený pre testy nových zbraní KĽDR.

Sídlo na území dnešného Käsongu je (pod viacerými názvami) doložené už v 5. – 6. stor., začiatkom 10. stor. nazývané Songak. Rozkvet od 919, keď si ho kráľ Wang Kon (vládol 918 – 943), zakladateľ dynastie Korjo, vybral za hlavné mesto novozaloženého kráľovstva Korjo (918 – 1392). Wang Kon i nasledujúci panovníci dali v meste (od 919 nazývané Kädžu, od 960 Kägjong, od 995 Käsongbu) i v jeho okolí vybudovať kráľovský palác (založený 919, vybudovaný na terasách, nazývaný Manwoldä, čiastočne zachovaný, viackrát prestavaný, deštruovaný 1361), buddhistické chrámy (zväčša sa nezachovali) a hrobové komplexy, mestské hradby so vstupnými bránami a i. Po zvrhnutí dynastie Korjo 1392 a založení dynastie I (aj Ri) presunul 1394 kráľ I Song-gje hlavné mesto štátu Čoson z Käsongu do Hanjangu (dnes Soul). Neskôr bol Käsong vedľajším hlavným mestom a bol súčasťou provincie Kjonggi-do. V 20. stor. po oslobodení spod japonskej nadvlády (1945) a rozdelení Kórey patril až do vypuknutia kórejskej vojny (1950) do juž. časti polostrova. Po skončení vojny (1953) bola hranica vytýčená na juh od Käsongu a mesto sa stalo súčasťou Severnej Kórey. V 50. rokoch 20. stor. sa z Käsongu stalo mesto pod priamou vládou a od 2003, keď tam bola vytvorená priemyselná oblasť, sa zmenilo na mesto so špeciálnym postavením.

Stavebné pamiatky: architektonický komplex bývalej najvyššej konfuciánskej akadémie Songgjungwan (založená 992 ako Kukčagam, od 1089 najvyššia vzdelávacia inštitúcia v štáte Korjo, od 1308 názov Songgjungwan; dnes pozostáva približne z 20 stavieb, ktoré vznikli po prestavbe na začiatku 17. stor.; dnes sídlo Múzea Korjo), pôvodná vstupná brána Namdämun (1391 – 93, rekonštruovaná v 2. pol. 20. stor.), kamenný most Sondžuk (1290) s pavilónom Pjodžung (1740), buddhistický chrám Anhwa-sa (založený 930, viackrát prestavaný), konfuciánska akadémia Sungjang (pôvodne hala zo 14. stor., v 2. pol. 16. stor. premenená na konfuciánsku akadémiu), zvyšky astronomického observatória Čchomsongdä (založené v 10. stor.), v centre mesta sa zachovala tradičná obytná architektúra – mestské domy nazývané hanok (17. – 19. stor.), a i.

V blízkosti mesta sa nachádzajú viaceré hrobky kráľov dynastie Korjo, ktoré pozostávajú z kamennej komory pokrytej hlinou a z kamenných sôch vysokých úradníkov a zvierat umiestnených pred vchodom do hrobky. K najvýznamejším patria hrobka kráľa Wang Kona (po 943, rekonštruovaná v 90. rokoch 20. stor.) a hrobka kráľa Kongmina a jeho manželky (1365 – 72). V blízkosti mesta sa nachádza čiastočne zachovaná pevnosť Tähungsan (založená v 10. stor.) s buddhistickými chrámami Kwanum (založený 970, prestavaný v 14. – 17. stor.) a Tähung (921). R. 2013 bolo 20 najvýznamnejších historických pamiatok z obdobia dynastie Korjo a dynastie I (Ri) zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.