Cisnerosová, Sandra

Cisnerosová (Cisneros), Sandra, 20. 12. 1954 Chicago, Illinois — americká prozaička a poetka. Pochádza zo siedmich detí, v detstve spolu s rodinou často cestovala medzi Chicagom a Mexikom. V rokoch 1968 – 72 študovala na dievčenskej Jozefínskej akadémii svätého srdca (Josephinum Academy of the Sacred Heart), kde v stredoškolskom časopise začala publikovať poéziu. V rokoch 1972 – 76 študovala angličtinu na Loyolskej univerzite v Chicagu (Loyola University), 1976 – 78 navštevovala Spisovateľskú dielňu na Iowskej univerzite (Iowa Writers’ Workshop), kde získala magisterský titul z tvorivého písania, 1978 – 80 vyučovala na Alternatívnej strednej škole pre hispánsku mládež (Latino Youth Alternative High School) v Chicagu, 1981 – 82 pracovala ako náborová pracovníčka a poradkyňa pre menšinových študentov na Loyolskej univerzite, 1982 – 83 žila a tvorila v Grécku, Taliansku a vo Francúzsku, 1984 – 85 pôsobila ako literárna riaditeľka v Guadalupskom centre pre kultúru a umenie (Guadalupe Cultural Arts Center) v San Antoniu, ktoré sa zaoberá propagáciou hispanoamerického kultúrneho dedičstva a umenia. V 80. a 90. rokoch hosťovala na viacerých univerzitách, o. i. na Kalifornskej univerzite v Berkeley, Michiganskej univerzite v Ann Arbor a Novomexickej univerzite v Albuquerque, a získala dve prestížne štipendiá Národnej nadácie pre umenie (National Endowment for the Arts) za poéziu (1982) a prózu (1988). Od roku 2015 žije v San Miguel de Allende v Mexiku.

Rozhodujúcim formatívnym obdobím bolo pre ňu štúdium v Iowe, kde trpela pocitmi odlišnosti, vylúčenia a odcudzenia, ktoré sa spolu s mocenskými vzťahmi medzi pohlaviami, konfliktom medzi jednotlivcom a kultúrnou i rodinnou tradíciou a heterogénnosťou hispanoamerickej komunity stali hlavnými témami jej diel. Dynamikou hispanoamerickej komunity sa zaoberá viac než konfliktmi medzi Angloameričanmi a Hispanoameričanmi, ktoré sú síce v jej dielach prítomné, ale majú podobu konfliktov medzi relatívne asimilovanými a neasimilovanými Hispáncami. Jej postavy sú zväčša spoločenskí vydedenci z prostredia hispanoamerickej komunity – ženy z nefunkčných a marginalizovaných rodín, homosexuáli, ľudia z nižších spoločenských vrstiev. Okrem toho sa v jej dielach objavuje aj postava alebo rozprávač nesúci autobiografické črty: hispánsky umelec, ktorý pobúril svoju komunitu, v dôsledku čoho sa ocitol na hranici medzi hispanoamerickou a angloamerickou kultúrou. Cisnerosová zvyčajne nerozpráva svoje príbehy z jednej naratívnej perspektívy, zaznieva v nich viacero hlasov. Z formálneho hľadiska sa jej diela vyznačujú nelineárnosťou a pestrým, obrazným jazykom, ktoré kritici zvyčajne interpretujú ako odklon od tradičných (patriarchálnych, belošských) konvencií v prospech feministického, hispánskeho diskurzu. Preslávila sa najmä románovým debutom Dom na Mangovej ulici (The House on Mango Street, 1984) o snahe dospievajúceho dievčaťa mexického pôvodu nájsť si miesto vo vlastnej kultúre a súčasne objaviť vlastné ja.

Je autorkou zbierok poézie Zlí chlapci (Bad Boys, 1980), Moje nehanebné spôsoby (My Wicked Wicked Ways, 1987), Radodajka (Loose Woman, 1994), zbierky poviedok Potok ženského kriku a iné poviedky (Woman Hollering Creek and other stories, 1991), románu Caramelo (2002), obrázkovej knihy pre dospelých Videli ste Marie? (Have You Seen Marie?, 2012) a autobiografie Môj vlastný dom. Príbehy z môjho života (A House of My Own. Stories from My Life, 2015).