chorea

chorea [gr.] —

1. a) gr. choreia — pôvodne v starovekom Grécku kultový kolový tanec chóru spojený so spevom a s recitáciou (napr. na počesť boha Dionýza a Apolóna); b) od 14. stor. pomalý dvojdielny tanec v párnom a kontrastne trojdobom rytme; c) v 16. – 18. stor. označenie inštrumentálnych skladieb tanečného charakteru s ľudovými prvkami;

2. lek. porucha vznikajúca v dôsledku poškodenia extrapyramídového systému, charakteristická bezúčelovými rýchlymi a krátkymi pohybmi rôznych častí tela (najčastejšie končatín) zvyčajne krútivého charakteru (→ extrapyramídové príznaky). Môže byť prejavom neurodegeneratívnych ochorení (→ Huntingtonova choroba), príčinou bývajú aj metabolické a cievne poruchy, ako aj toxické a poliekové stavy (vedľajšie účinky liekov). Je jedným z následkov reumatickej horúčky. Chorea minor (Sydenhamov syndróm, ľudovo tanec sv. Víta) vzniká 1 – 6 mesiacov po streptokokovej infekcii. Postihuje 7- až 12-ročné deti, zriedka mladých dospelých. Prejavuje sa mimovoľnými náhlymi krátkotrvajúcimi pohybmi končatín a mimických svalov (robenie grimás). Vyskytuje sa aj zníženie svalového napätia, ktoré môže byť také výrazné, že paralyzuje pohyby (chorea mollis, resp. chorea paralytica). Asi u 10 % postihnutých nastávajú psychické zmeny (emocionálna labilita, zmeny osobnosti, zriedkavejšie zmätenosť až delírium).

Liečba: pri reumatickej horúčke podávanie antibiotík, kortikoidov, salicylátov, mimovoľné pohyby sa tlmia napr. haloperidolom.