chitín

chitín [gr.] — prírodný derivát celulózy, polysacharid zložený z N-acetyl-D-glukózo-2-amínových jednotiek viazaných β(1→ 4)-glykozidovou väzbou do dlhých lineárnych reťazcov. Je nerozpustný vo vode, v zriedených kyselinách, zriedených i v koncentrovaných alkáliách, ako aj v etanole a iných organických rozpúšťadlách. Tvorí hlavnú zložku tvrdých tkanív živočíchov (kroviek, krídel a ostatných častí vonkajšej kostry hmyzu a kôrovcov, schránok mäkkýšov a i.) a bunkových stien niektorých húb a baktérií. Prítomnosť acetylamidovej skupiny v každej monomérnej jednotke zväčšuje vodíkové interakcie medzi susednými polymérnymi reťazcami, čím sa zvyšuje pevnosť a pružnosť chitínu. Navyše sa na mikrofibrily chitínu s priemerom 2,5 až 25 nm napr. v prípade kôrovcov viaže uhličitan vápenatý, ktorý zvyšuje tvrdosť prírodného kompozitu. Ako prírodný analóg celulózy patrí chitín k najrozšírenejším biopolymérom. Jeho deacetyláciou vzniká chitozán. Chitín sa používa na detoxikáciu odpadových vôd (odstraňuje ťažké kovy a proteíny), na čistenie ovocných štiav a piva, na výrobu obalov na potraviny a chirurgických nití, ako zdroj chitozánu, ktorý sa využíva na prenos medikamentov do organizmu a i.