Chersonésos

Text hesla

Chersonésos

1. v antike grécky názov polostrova Gelibolu (Gallipoli), ktorý spolu s protiľahlým pobrežím Malej Ázie vytvára prieliv Dardanely (gr. Helléspontos), v tom období obývaný Trákmi, preto nazývaný aj Trácky Chersonésos (gr. Chersonésos Thrakiké), koncom 8. a začiatkom 7. stor. pred n. l. kolonizovaný Grékmi z Miléta a Lesbu. Nachádzalo sa tam antické maloázijské mesto Abydos, v ktorom podľa antickej báje žil Leandros (→ Hero a Leandros). Na riečke Aigospotamoi sa 405 pred n. l. odohrala významná bitka peloponézskej vojny;

2. Taurský Chersonésos, gr. Chersonésos Tauriké, lat. Chersonesus Taurica — v antike názov dnešného polostrova Krym (podľa kmeňa Taurov). V 7. stor. pred n. l. bol kolonizovaný iónskymi osadníkmi z Miléta (v 5. stor. pred n. l. tam vznikla Bosporská ríša s hlavným mestom Pantikapaion); v gréckej mytológii je známy z báje o Ifigénii a Orestovi;

3. tzv. malý Chersonésos — antické mesto (mestský štát) v juhozápadnej časti Krymu na území dnešného Sevastopoľa založené okolo 422 pred n. l. dórskymi osadníkmi z Pontskej Herakley (gr. Hérakleia Pontiké, lat. Heraclea Pontica). Opevnené mesto s prístavom vybudované podľa vzoru gréckych antických miest (polis). V 2. stor. pred n. l. sa dostalo pod vplyv Bosporskej ríše, 63 n. l. bolo včlenené do Rímskej ríše (stalo sa predsunutou základňou rímskej expanzívnej politiky na severnom pobreží Čierneho mora) a na konci 4. stor. do Byzantskej ríše. Vysokú hospodársku a kultúrnu úroveň si udržalo napriek viacerým ničivým útokom barbarských národov až do 8. stor., keď bolo dobyté a čiastočne zničené Chazarmi. Existovalo však ďalej ako významné centrum šírenia kresťanstva. Pred príchodom na Veľkú Moravu navštívili Chersonésos aj sv. Cyril a Metod, ktorí tam objavili ostatky sv. Klementa I. R. 988 obsadil mesto kyjevský knieža Vladimír I. Sviatoslavič (dal sa tam pokrstiť) a stalo sa súčasťou Kyjevskej Rusi (slovanský názov Korsuň), do konca 12. stor. zaznamenalo najväčší rozkvet. R. 1299 ho dobyli a zničili Tatári, v 14. stor. bol znova čiastočne zničený Tatármi. Dodnes zachované monumentálne ruiny antického mesta i staroruská architektúra sú súčasťou chráneného areálu archeologického múzea na okraji dnešného Sevastopoľa; 2013 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO;

4. Kimbrický Chersonésos, lat. Chersonesus Cimbrica — latinský názov Jutského polostrova.

Text hesla

Chersonésos

1. v antike grécky názov polostrova Gelibolu (Gallipoli), ktorý spolu s protiľahlým pobrežím Malej Ázie vytvára prieliv Dardanely (gr. Helléspontos), v tom období obývaný Trákmi, preto nazývaný aj Trácky Chersonésos (gr. Chersonésos Thrakiké), koncom 8. a začiatkom 7. stor. pred n. l. kolonizovaný Grékmi z Miléta a Lesbu. Nachádzalo sa tam antické maloázijské mesto Abydos, v ktorom podľa antickej báje žil Leandros (→ Hero a Leandros). Na riečke Aigospotamoi sa 405 pred n. l. odohrala významná bitka peloponézskej vojny;

2. Taurský Chersonésos, gr. Chersonésos Tauriké, lat. Chersonesus Taurica — v antike názov dnešného polostrova Krym (podľa kmeňa Taurov). V 7. stor. pred n. l. bol kolonizovaný iónskymi osadníkmi z Miléta (v 5. stor. pred n. l. tam vznikla Bosporská ríša s hlavným mestom Pantikapaion); v gréckej mytológii je známy z báje o Ifigénii a Orestovi;

3. tzv. malý Chersonésos — antické mesto (mestský štát) v juhozápadnej časti Krymu na území dnešného Sevastopoľa založené okolo 422 pred n. l. dórskymi osadníkmi z Pontskej Herakley (gr. Hérakleia Pontiké, lat. Heraclea Pontica). Opevnené mesto s prístavom vybudované podľa vzoru gréckych antických miest (polis). V 2. stor. pred n. l. sa dostalo pod vplyv Bosporskej ríše, 63 n. l. bolo včlenené do Rímskej ríše (stalo sa predsunutou základňou rímskej expanzívnej politiky na severnom pobreží Čierneho mora) a na konci 4. stor. do Byzantskej ríše. Vysokú hospodársku a kultúrnu úroveň si udržalo napriek viacerým ničivým útokom barbarských národov až do 8. stor., keď bolo dobyté a čiastočne zničené Chazarmi. Existovalo však ďalej ako významné centrum šírenia kresťanstva. Pred príchodom na Veľkú Moravu navštívili Chersonésos aj sv. Cyril a Metod, ktorí tam objavili ostatky sv. Klementa I. R. 988 obsadil mesto kyjevský knieža Vladimír I. Sviatoslavič (dal sa tam pokrstiť) a stalo sa súčasťou Kyjevskej Rusi (slovanský názov Korsuň), do konca 12. stor. zaznamenalo najväčší rozkvet. R. 1299 ho dobyli a zničili Tatári, v 14. stor. bol znova čiastočne zničený Tatármi. Dodnes zachované monumentálne ruiny antického mesta i staroruská architektúra sú súčasťou chráneného areálu archeologického múzea na okraji dnešného Sevastopoľa; 2013 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO;

4. Kimbrický Chersonésos, lat. Chersonesus Cimbrica — latinský názov Jutského polostrova.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Chersonésos [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/chersonesos