Čarný, Ladislav

Text hesla

Čarný, Ladislav, 24. 12. 1949 Žilina — slovenský výtvarník. V rokoch 1968 – 74 študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. P. Matejku. V rokoch 1974 – 92 pôsobil na základnej umeleckej škole v Bratislave, od roku 1992 pedagogicky pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2000 – 2002 ako prorektor), v roku 2007 bol vymenovaný za profesora intermediálnej tvorby. Na výtvarnú scénu vstúpil v 2. polovici 70. rokov 20. stor., do roku 1989 pôsobil v rámci aktivít tzv. neoficiálnej výtvarnej scény (napr. prispieval do samizdatových albumov). V rokoch 1991 – 2000 bol členom Skupiny A-R (Avance-Retard) združujúcej umelcov analytických tendencií.

Jeho tvorba vychádza z analytických a konceptuálnych tendencií (→ konceptuálne umenie). Prvotné analýzy na poli maľby a skúmanie vzťahu medzi arteficiálnym a prírodným (séria malieb a kresieb pomocou svetla) vystriedala od polovice 80. rokov 20. stor. práca so špecifickým výtvarným materiálom – zrkadlom (Zrkadlové objekty, 1990; Salvator Mundi, 1990). Od 90. rokov 20. stor. sú ťažiskom Čarného tvorby inštalácie, ktoré reagujú na konkrétny výstavný priestor. Popri pretrvávajúcom záujme o svetlo (Umenie aury II, maľba fosforom, Galéria Jána Koniarka – synagóga, Trnava 1995) v nich dominuje práca s privlastnenou výtvarnou predlohou (Relikviáre, 1998), reakcia na ikonické diela M. Duchampa a experimenty s použitím videa, nájdených objektov a rôznych autorských techník (topenie ľadu, hnitie, cukor, med, soľ, mydlo a i.). Svoj výtvarný program syntetizoval v inštalácii Putrefactio est omnium rerum mater (1995), kde spojil stratégiu apropriácie tzv. charakterových hláv barokového sochára F. X. Messerschmidta s aktuálnou ideou recyklácie a procesuálneho umenia. Zaoberá sa vzťahmi umenia, kresťanstva a vedy, ako aj otázkou percepcie diváka, ktorý je aktívnym partnerom v dialógu s umeleckým dielom (napr. Schrödingerova mačka, mačkin Schrödinger, 2017). Venuje sa tiež metodike výtvarnej výchovy, je spoluautor osnov výtvarnej výchovy pre základné umelecké a základné školy a autor učebníc výtvarnej výchovy.

Text hesla

Čarný, Ladislav, 24. 12. 1949 Žilina — slovenský výtvarník. V rokoch 1968 – 74 študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. P. Matejku. V rokoch 1974 – 92 pôsobil na základnej umeleckej škole v Bratislave, od roku 1992 pedagogicky pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2000 – 2002 ako prorektor), v roku 2007 bol vymenovaný za profesora intermediálnej tvorby. Na výtvarnú scénu vstúpil v 2. polovici 70. rokov 20. stor., do roku 1989 pôsobil v rámci aktivít tzv. neoficiálnej výtvarnej scény (napr. prispieval do samizdatových albumov). V rokoch 1991 – 2000 bol členom Skupiny A-R (Avance-Retard) združujúcej umelcov analytických tendencií.

Jeho tvorba vychádza z analytických a konceptuálnych tendencií (→ konceptuálne umenie). Prvotné analýzy na poli maľby a skúmanie vzťahu medzi arteficiálnym a prírodným (séria malieb a kresieb pomocou svetla) vystriedala od polovice 80. rokov 20. stor. práca so špecifickým výtvarným materiálom – zrkadlom (Zrkadlové objekty, 1990; Salvator Mundi, 1990). Od 90. rokov 20. stor. sú ťažiskom Čarného tvorby inštalácie, ktoré reagujú na konkrétny výstavný priestor. Popri pretrvávajúcom záujme o svetlo (Umenie aury II, maľba fosforom, Galéria Jána Koniarka – synagóga, Trnava 1995) v nich dominuje práca s privlastnenou výtvarnou predlohou (Relikviáre, 1998), reakcia na ikonické diela M. Duchampa a experimenty s použitím videa, nájdených objektov a rôznych autorských techník (topenie ľadu, hnitie, cukor, med, soľ, mydlo a i.). Svoj výtvarný program syntetizoval v inštalácii Putrefactio est omnium rerum mater (1995), kde spojil stratégiu apropriácie tzv. charakterových hláv barokového sochára F. X. Messerschmidta s aktuálnou ideou recyklácie a procesuálneho umenia. Zaoberá sa vzťahmi umenia, kresťanstva a vedy, ako aj otázkou percepcie diváka, ktorý je aktívnym partnerom v dialógu s umeleckým dielom (napr. Schrödingerova mačka, mačkin Schrödinger, 2017). Venuje sa tiež metodike výtvarnej výchovy, je spoluautor osnov výtvarnej výchovy pre základné umelecké a základné školy a autor učebníc výtvarnej výchovy.

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 4. januára 2021.

citácia

Čarná, D. Čarný, Ladislav [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/carny-ladislav