Capri

Capri [kap-], tal. Isola di Capri, lat. Capreae — ostrov v Neapolskom zálive Tyrrhenského mora patriaci Taliansku, úžinou Piccola je oddelený od polostrova Sorrento, súčasť kraja Kampánia; dĺžka 6,3 km, šírka 2,7 km, rozloha 10,4 km², 14-tis. obyvateľov (2016). Je budovaný najmä vápencami, má členité príkre skalnaté pobrežie a hornatý povrch, najvyšší vrch Monte Solaro má výšku 589 m n. m. Vďaka geologickému zloženiu má bohatý výskyt krasových foriem, na pobreží je viacero jaskýň vrátane hojne navštevovanej Modrej jaskyne (Grotta Azzurra). Ostrov má príjemné stredomorské podnebie so stredomorskou vegetáciou zastúpenou najmä krovinatým porastom.

Významnou ekonomickou aktivitou je tradičné vinohradníctvo (produkcia bieleho aj červeného vína). Rozhodujúcu úlohu v ekonomike ostrova však zohráva turistický ruch. So svojimi exotickými záhradami je luxusným rekreačným letoviskom navštevovaným už v 2. polovici 19. stor. európskymi umelcami, spisovateľmi a ďalšími známymi osobnosťami, od polovice 20. stor. i domácimi a hraničnými turistami, najmä dennými výletníkmi z Neapola a zo Sorrenta.

Capri má lodné spojenie (najmä trajektmi a krídlovými loďami) s pevninou – s Neapolom a so sídlami na polostrove Sorrento a s ostrovom Ischia. Na vrch Monte Solaro vedie pozemná a sedačková lanovka. Na ostrove sú dve sídla – Capri (administratívne stredisko 7,1 tis. obyvateľov, 2019) a Anacapri.

Ostrov je osídlený od paleolitu, v 7. stor. pred n. l. bol kolonizovaný Grékmi, neskôr sa stal sídlom cisára Augusta, a najmä cisára Tiberia (prestavba celého ostrova), od 7. stor. bol majetkom benediktínov z Montecassina, od 9. stor. republiky Amalfi, v stredoveku bol niekoľkokrát spustošený pirátmi, od roku 1860 patril zjednotenému Talianskemu kráľovstvu. Na východnom cípe ostrova sa zachovali zvyšky rímskych kúpeľov a víl z obdobia cisára Tiberia (Villa Jovis).