Camblak, Grigorij

Text hesla

Camblak, Grigorij, aj Camvlak, Semivlak, Zimblak, okolo 1364 Tărnovo, dnes Veliko Tărnovo – 1420 Kyjev — cirkevný spisovateľ a hodnostár bulharského pôvodu. Pôsobil v Bulharsku (žiak Evtimija Tărnovského), v Konštantínopole, v kláštore na hore Atos, od 1406 v Rusi a v Litovskom veľkokniežatstve (v Suceave), neskôr igumen srbského kláštora v Dečani (Kosovo). Ako kyjevský metropolita (1415 – 20; oddelený od Moskvy, s titulom metropolita litovský a celej Rusi) sa 1418 zúčastnil na kostnickom koncile, prívrženec zjednotenia katolíckej a pravoslávnej cirkvi. Podľa niektorých zdrojov bol pre svoj prouniatský postoj prekliaty konštantínopolským patriarchom i moskovským metropolitom a usadil sa v Srbsku.

Významný predstaviteľ stredovekej literatúry 1. pol. 15. stor., jeho literárna činnosť je zemepisne a tematicko-motivicky spätá nielen s Bulharskom, ale aj s Byzantskou ríšou, Litvou, Rumunskom, Srbskom a Ruskom. Písal životopisy svätých, tzv. poučné a pochvalné slová, kázne a náboženské hymny. Jeho Pochvalné slovo o Evtimijovi (Pochvalno slovo za Evtimij, asi 1416) predstavuje jeden z najvýznamnejších textov bulharskej stredovekej literatúry. Významný je najmä tým, že popri obraze svojho učiteľa zidealizovanom v duchu dobového náboženského kánonu v ňom zachytil aj situáciu v Tărnove počas tureckej okupácie v roku 1393. Autor prác Život Stefana Uroša III., zvaného Dečanski (Žitie na Stefan Uroš III., narečen Dečanski, asi 1401), Pochvalné slovo o Cypriánovi (Pochvalno slovo za Kiprian, asi 1409), Pochvalné slovo o Demetrovi Solúnskom (Pochvalno slovo za Dimităr Solunski) a i. Celkove sa zachovalo asi 20 Camblakových náboženských textov.

Text hesla

Camblak, Grigorij, aj Camvlak, Semivlak, Zimblak, okolo 1364 Tărnovo, dnes Veliko Tărnovo – 1420 Kyjev — cirkevný spisovateľ a hodnostár bulharského pôvodu. Pôsobil v Bulharsku (žiak Evtimija Tărnovského), v Konštantínopole, v kláštore na hore Atos, od 1406 v Rusi a v Litovskom veľkokniežatstve (v Suceave), neskôr igumen srbského kláštora v Dečani (Kosovo). Ako kyjevský metropolita (1415 – 20; oddelený od Moskvy, s titulom metropolita litovský a celej Rusi) sa 1418 zúčastnil na kostnickom koncile, prívrženec zjednotenia katolíckej a pravoslávnej cirkvi. Podľa niektorých zdrojov bol pre svoj prouniatský postoj prekliaty konštantínopolským patriarchom i moskovským metropolitom a usadil sa v Srbsku.

Významný predstaviteľ stredovekej literatúry 1. pol. 15. stor., jeho literárna činnosť je zemepisne a tematicko-motivicky spätá nielen s Bulharskom, ale aj s Byzantskou ríšou, Litvou, Rumunskom, Srbskom a Ruskom. Písal životopisy svätých, tzv. poučné a pochvalné slová, kázne a náboženské hymny. Jeho Pochvalné slovo o Evtimijovi (Pochvalno slovo za Evtimij, asi 1416) predstavuje jeden z najvýznamnejších textov bulharskej stredovekej literatúry. Významný je najmä tým, že popri obraze svojho učiteľa zidealizovanom v duchu dobového náboženského kánonu v ňom zachytil aj situáciu v Tărnove počas tureckej okupácie v roku 1393. Autor prác Život Stefana Uroša III., zvaného Dečanski (Žitie na Stefan Uroš III., narečen Dečanski, asi 1401), Pochvalné slovo o Cypriánovi (Pochvalno slovo za Kiprian, asi 1409), Pochvalné slovo o Demetrovi Solúnskom (Pochvalno slovo za Dimităr Solunski) a i. Celkove sa zachovalo asi 20 Camblakových náboženských textov.

Zverejnené v júli 2001.

citácia

Camblak, Grigorij [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-07]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/camblak-grigorij