Břevnovský kláštor

Břevnovský kláštor, oficiálny názov Benediktínske arciopátstvo sv. Vojtecha a sv. Margity (česky sv. Markéty) v Prahe-Břevnove — kláštor v Prahe, prvý mužský (benediktínsky) kláštor v Čechách (→ benediktíni). Založený 993 sv. Vojtechom a kniežaťom Boleslavom II. Usadili sa v ňom mnísi z Kláštora sv. Bonifácia a Alexia v Ríme na Aventine, ktorí boli naklonení clunyjskému hnutiu, jeho prvým opátom bol Anastázius I. (aj Anastáz, sv. Astrik z Pannonhalmy, *955, †1037; 996 založil prvý uhorský benediktínsky kláštor v Pannonhalme), neskorší prvý ostrihomský arcibiskup. Po odchode mníchov do Uhorska (995 alebo 996) sa v kláštore usadili bavorskí benediktíni, v 11. stor. sa kláštor priklonil ku gorzskej (lotrinskej) reforme. Už v stredoveku sa stal materským kláštorom, ku ktorému patrilo viacero kláštorov (Rajhrad, Police nad Metují, Broumov, založený v 13. stor.). Od 1420, keď sa břevnovskí mnísi uchýlili do Broumova, ide o Břevnovsko-broumovské dvojopátstvo (archistérium), t. j. obidva kláštory majú jedného opáta (do 1939 a opäť od 1990).

Výstavba kláštora sa pravdepodobne začala už 984 – 88, kláštorný Kostol sv. Benedikta, Bonifatia a Alexia bol posvätený 993 (od 16. stor. Kostol sv. Margity). Kláštorné budovy boli postupne v 11. stor. nahradené kamennými stavbami (trojloďová, pravdepodobne dvojvežová bazilika s troma apsidami a s kryptou, krypta pod chórom bola vybudovaná pred 1045, keď tam bol pochovaný pustovník sv. Günther, česky sv. Vintíř). Kláštor patril v období raného stredoveku k najvýznamnejším centrám vzdelanosti (skriptórium, knižnica) v Čechách. Kláštor s kostolom boli od začiatku 2. pol. 13. stor. goticky prestavané (prestavba pravdepodobne nebola ukončená). R. 1296 vznikol gotický ambit a lavatórium. V 13. stor. sa do kostola dostali relikvie sv. Margity. R. 1310 poškodený, 1420 vypálený husitmi a deštruovaný (mnísi ušli do opevneného kláštora v Broumove, kam preniesli aj centrum kláštorného života), čiastočne opravený 1537 – 53. Začiatkom 17. stor. bol kostol opravený.

Rozsiahla baroková prestavba kláštora sa začala koncom 17. stor. pod vedením opáta Tomáša Sartoria (opát 1663 – 1700), ktorý dal 1668 – 74 vybudovať nový konvent (tzv. Sartoriov konvent, juž. od kostola). Opát Otmar Daniel Zinke (opát 1700 – 38) inicioval vznik nových barokových budov konventu, kostola i prelatúry (reprezentačné sídlo opáta). Plány prestavby vypracoval 1703 staviteľ a architekt Pavol Ignác Bayer (*1656, †1733), 1708 sa podľa nich začalo s výstavbou konventu. R. 1709 najal opát Zinke architekta Kryštofa Dientzenhofera a 1716 aj jeho syna Kiliána Ignáca Dientzenhofera (→ Dientzenhoferovci), ktorý na stavbe pracoval už od 1715. R. 1716 – 21 bola podľa návrhu K. Dientzenhofera vybudovaná prelatúra. Práce na výstavbe a výzdobe kláštora pokračovali až do konca 18. stor. Opravovaný v 2. pol. 19. stor. R. 1948 zoštátnený, mnohé budovy komplexu boli zanedbané a zničené. R. 1990 bola v kláštore obnovená komunita benediktínov, 1993 bol celý komplex opravený.

Kláštor má symetricky riešený pôdorys s troma nádvoriami a excentricky umiestneným kostolom. Z architektonického hľadiska je najvýznamnejší jednoloďový Kostol sv. Margity (1707 – 16, K. Dientzenhofer), ktorý patrí k najvýznamnejším a k najkrajším barokovým stavbám 18. stor. v Čechách. Hlavná loď je zostavená z niekoľkých priečných oválov, ktoré sa navzájom prenikajú. Jednotný, pozdĺžne koncipovaný priestor je zaklenutý klenbovým baldachýnovým systémom. Klenby spočívajú na diagonálne natočených zväzkových pilastroch nesúcich úseky kladia. Fresky v lodi namaľoval 1719 – 21 pražský barokový maliar Jan Jakub Stevens z Steinfelsu (*1651, †1730) a zobrazujú slávne výjavy z dejín benediktínov v Čechách, oltárne obrazy vytvoril P. Brandl. Fresky v hlavnej sále prelatúry (Tereziánska, aj Asamova sála) vytvoril Cosmas Damian Asam (Zázrak sv. Günthera, 1726 – 28), štukovú výzdobu Egid Quirin Asam (→ Asamovci). Súčasťami komplexu sú letohrádok Vojteška (1724 – 26, K. I. Dientzenhofer; na prízemí sa nachádza prameň, kde sa podľa legendy stretol sv. Vojtech s Boleslavom II.), barokové terasové záhrady s oranžériou (K. I. Dientzenhofer), hospodárske stavby a i. Vstup do komplexu tvorí brána, ktorú 1739 – 40 navrhol K. I. Dientzenhofer.