Boothia

Boothia [búsie], anglicky Boothia Peninsula, predtým Boothia Felix — polostrov Kanady v teritóriu Nunavut vybiehajúci do Severného ľadového oceánu medzi Boothijkým zálivom na východe a úžinou Franklin Strait na západe; dĺžka okolo 300 km, šírka okolo 200 km, rozloha 32 331 km², asi 800 obyvateľov (Inuiti). Na severe je oddelený od ostrova Somerset prielivom Bellot Strait, s pevninou spojený úzkou šijou Boothia Isthmus. Je najsevernejším polostrovom Severnej Ameriky, Murchisonov mys (71° 58’ severnej zemepisnej šírky), ktorým je ukončený, je najsevernejším bodom pevninovej Severnej Ameriky. Polostrov je budovaný najmä prekambrickými horninami, prevažnú časť územia tvorí náhorná plošina s maximálnou výškou 573 m n. m., pri pobreží sú nížiny.

Územie bolo objavené Johnom Rossom počas jeho druhej arktickej expedície v období 1829 – 31, ktorej cieľom bolo hľadanie severozápadnej námornej cesty. Ross nazval polostrov podľa majiteľa pálenice a propagátora prieskumu Arktídy Felixa Bootha (*1780, †1850), ktorý expedíciu financoval. Účastník expedície James Clark Ross, synovec J. Rossa, lokalizoval 1. júna 1831 polohu severného magnetického pólu, ktorý sa v tom období nachádzal na polostrove Boothia, na myse Adelaide.