biomasa
biomasa [gr. + lat.] — 1. biol., ekol. živá organická hmota jedincov, populácií alebo celej biocenózy, hmotnosť rastlín (fytomasa) a živočíchov (zoomasa) na určitej ploche (m2, ha) alebo v určitom priestore (liter, m3 a pod.). Stanovuje sa vážením alebo odhadom z objemu alebo z dĺžky tela, alebo sa vyjadruje obsahom uhlíka. Živá (čerstvá) biomasa sa stanovuje pri čerstvo nalovených organizmoch (v okamihu pozorovania), stanovenie suchej biomasy (sušiny, biomasy vysušenej na konštantnú hmotnosť pri 105 °C) a sušiny bez popola je presnejšie. Biomasa sa delí i na nadzemnú a podzemnú a spolu s nekromasou tvorí organomasu. Možno ju vyjadriť aj v energetických jednotkách (napr. joule · g-1), prípadne množstvom akumulovaného uhlíka na jednotke plochy. Okrem toho sa rozlišuje primárna produkcia, ktorú zelené rastliny (producenty) v priebehu fotosyntézy nahromadia premenou slnečnej energie, a sekundárna produkcia predstavujúca zoomasu vytvorenú konzumentmi a reducentmi, ktorú vyprodukujú heterotrofné organizmy. Zelené rastliny ekosystémov počas fotosyntézy zužitkujú spolu len 1 – 5 % slnečnej energie vyžarovanej na Zem. V podmienkach mierneho pásma dosahuje táto položka v priemere 1 %, v tropických lesoch 5 %, v podmienkach najintenzívnejšej poľnohospodárskej rastlinnej výroby 3 – 4 %. Podľa rôznych prepočtov suchozemské rastliny vyprodukujú na zemeguli ročne okolo 5 · 1010 ton biomasy, čo zodpovedá približne 0,9 · 1020 joulov potenciálnej energie. Ročná produktivita primárnej biomasy je: púšte, oblasti trvalo pokryté ľadom a snehom a hlboké oceány do 100 g/m2 (najmenšia produkcia); tundry, polopúšte a suché stepi 100 – 250 g/m2; lúky, stepi a plytšie vodné nádrže v miernych zemepisných šírkach 250 – 500 g/m2; polia a čiernozemné oblasti s intenzívnou poľnohospodárskou produkciou 500 – 1 000 g/m2; prérie, kultúrne lesy a oblasti s najintenzívnejšou poľnohospodárskou produkciou 1 000 – 1 500 g/m2; subtropické oblasti s intenzívnou rastlinnou produkciou a lužné lesy 1 500 – 2 000 g/m2; dažďové tropické lesy nad 2 000 g/m2. Zo syntetizovanej fytomasy človek spotrebuje ako potravu okolo 3,6 · 108 ton za rok, t. j. len niekoľko desatín percenta. Potenciálne možnosti a praktické skúsenosti súčasnej agronómie jednoznačne vyvracajú neomaltuziánske hypotézy o nemožnosti uživiť vzrastajúcu ľudskú populáciu. Práve husto osídlené oblasti spravidla produkujú najviac potravín s najväčším koeficientom využitia slnečnej energie pri súčasnom tlaku (vzhľadom na prebytok potravín) vyradiť značné výmery pôd z poľnohospodárskej produkcie. Problém výživy ľudstva je teda politický a etický, nie produkčný;
2. biotechnol. mikrobiálna biomasa — bunky mikroorganizmov (baktérií, kvasiniek, mikromycét, siníc, rias) hromadiace sa počas kultivácie vo vhodnom kultivačnom médiu. Tvorba mikrobiálnej biomasy je súčasťou fermentačného procesu. Môže byť jeho hlavným produktom (pekárske, kŕmne droždie) alebo mikrobiálna biomasa produkuje metabolity, ktoré sa izolujú ako hlavný produkt fermentácie (antibiotiká, enzýmy, organické kyseliny, aminokyseliny, vitamíny a iné). Biomasa vybraných druhov mikroorganizmov slúži inokedy ako zdroj proteínov na prípravu kŕmnych zmesí v živočíšnej výrobe alebo ako doplnok výživy človeka. Na označenie biomasa s týmto využitím sa často používa skratka SCP (angl. Single Cell Proteins, proteíny jednobunkových organizmov);
3. geochem. súbor alebo hmotnosť všetkých živých organizmov vyjadrená na jednotku plochy povrchu zemskej súše, vodnej plochy a dna mora alebo na objem vody, sedimentov a pod. ako významný koncentrátor, resp. indikátor rôznych chemických prvkov nachádzajúcich sa v pôdach, zvetraninách alebo vo vodách. Okrem toho môže indikovať niektoré fyzikálnogeochemické parametre pôd alebo zvetranín, napr. pH, Eh.